Minsk 7. februára (TASR) - Spory medzi Bieloruskom a Ruskom nie sú minulosťou, ale dostávajú sa do novej, vážnejšej etapy. Vyplýva to z exkluzívneho interview, ktoré poskytol bieloruský prezident Alexander Lukašenko agentúre Reuters a o ktorom dnes informujú ruské internetové noviny Gazeta.ru.
Lukašenko v ňom poukázal na to, že za tranzit plynu platí Rusko Poľsku ročne 4,5 miliardy USD, v prepočte vyše 120 miliárd SKK, "a nám len 300 miliónov USD". "Iba samotnými poplatkami za tranzit plynu by sme mohli kompenzovať všetky naše straty," povedal Lukašenko, "ktoré nám vznikli zvýšením ceny plynu Ruskom".
Uviedol, že je rozhodnutý vymôcť si od Ruska náhradu škody 5 miliárd USD, ktoré Minsku priniesol drahší plyn. Pohrozil, že sa rast bieloruských tranzitných poplatkov nebude vzťahovať len na ropu a plyn, ale aj na iné tovary. "Teraz si ruský prezident spomenul na prechod k trhovým vzťahom, my na oplátku poprosíme Rusko, aby nám platilo v tvrdej mene za služby, ktoré Moskva predtým dostávala bezplatne. Ide o tranzit tovarov a materiálov, vojenskú spoluprácu a ruskú enklávu Kaliningrad," pohrozil Lukašenko.
V súvislosti s Kaliningradskou oblasťou povedal, že "Bielorusko v podstate stále dotuje život na tomto území". Lukašenko sa teraz po prvýkrát nepriamo zmienil aj o kompenzáciách, ktoré bude žiadať Minsk od Moskvy za poskytovanie služieb vo vojenskej oblasti. "Aby Rusko vybudovalo vojenskú silu, tu, v západnej časti, aby plnila tie úlohy, ktoré teraz nesú ozbrojené sily Bieloruska, na to bude musieť Rusko vynaložiť v súčasných cenách 25 miliárd USD," povedal prezident a dodal, že bieloruské orgány "zostavujú približné odhady nákladov".
Lukašenko hovoril aj o imperialistických ambíciách Ruska. Podľa neho sa "politika Ruska čoraz viac a viac podobá americkej". Moskva sa vraj "bez akýchkoľvek dôvodov sama nominovala do rozhodujúcich centier sily sveta". Bieloruský prezident vylúčil možnosť úplného začlenenia krajiny do štátneho útvaru s Ruskom. "Bielorusko sa v nijakom prípade nestratí svoju suverenitu a nestane sa súčasťou iného štátu, v danom prípade Ruska". Pripomenul, že otázka spolku Bieloruska a Ruska bolo predmetom referenda v jeho krajine. "Je to vôľa ľudu, a som povinný vyhovieť jej".
Lukašenko sa venoval aj vzťahom Minska so Západom. Nečakane vyhlásil, že by ich chcel s ním zlepšiť. A dokonca čiastočne aj priznal niektoré chybičky v zahraničnej politike. Poukázal na to, že bieloruská zahraničná politika sa ubrala len jedným smerom, k Moskve. "Fakticky sme stratili Západ," konštatoval, "stáli sme na jednej nohe, hoci sme mali stať na oboch". Lukašenko sa domnieva, že zachovanie stability na kontinente bude Európa prinútená rozvinúť úzku spoluprácu s Bieloruskom. "Ležíme v centre civilizovaného sveta, preto nás možno ťažko možno nevidieť alebo prehliadnuť," uviedol.
Na otázku o dĺžke vykonávania prezidentských povinností povedal, že "len ťažká choroba, strata pracovnej schopnosti, alebo nesplnené sľuby, ktoré dal ľudu môžu viesť k tomu, že sa vzdá účasti v prezidentských voľbách v roku 2011 na ďalšie funkčné obdobie".
Informovali o tom ruské internetové noviny Gazeta.ru.