BRATISLAVA 30. januára (SITA) - Národná banka Slovenska (NBS) výrazne znížila svoj odhad tohtoročnej inflácie. Oproti poslednému predpokladu na úrovni 2,8 % počíta v najnovšej predikcii vývoja ekonomiky s priemernou infláciou meranou podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien už len vo výške 1,6 %. Prognózu koncoročnej inflácie v tomto roku znížila z 2,6 % na 1,5 %. Na tlačovej besede po zasadnutí Bankovej rady (BR) NBS to uviedol vrchný riaditeľ menového úseku centrálnej banky Peter Ševčovic. Slovensko by tak malo podľa predpokladov NBS splniť maastrichtské inflačné kritérium pre prijatie eura v plánovanom roku 2009. Ako dodal Ševčovic, naďalej ale pretrvávajú domáce aj zahraničné riziká, najmä v podobe vývoja cien energií a miezd vo vzťahu k produktivite práce. "Vzhľadom na tieto riziká Banková rada NBS považuje aktuálne nastavenie menových podmienok za adekvátne," konštatoval guvernér centrálnej banky Ivan Šramko.
NBS preto v utorok ponechala úrokové sadzby opäť na nezmenenej úrovni. Hlasovala však aj o návrhu na zníženie úrokových sadzieb o 25 bázických bodov, nezískal však dostatočnú podporu. "Z ôsmich vymenovaných členov bankovej rady hlasovali za zníženie sadzieb dvaja členovia, proti boli piati," povedal Šramko. Do nižších inflačných očakávaní v tomto roku by sa mala podľa neho premietnuť nižšia ako pôvodne predpokladaná inflácia v roku 2006. Spolu s nižším ako odhadovaným rastom regulovaných cien energií preto NBS predpokladá, že inflačný cieľ bude v roku 2007 splnený. Priemerná i koncoročná inflácia v roku 2008 by sa mala podľa NBS pohybovať na úrovni 2,0 %. Najvýznamnejšie by ju mal podľa Ševčovica ovplyvniť rast spotrebnej dane na cigarety. "Samotné nastavenie menovej politiky a pozitívne inflačné očakávania z roku 2007 by mali ale na rast cien pôsobiť tlmiaco," dodal.
Vývoj ekonomiky v poslednom štvrťroku minulého roka a nové informácie o vývoji regulovaných cien ovplyvnili aj ďalšie hodnoty makroekonomických ukazovateľov v januárovej strednodobej predikcii centrálnej banky. "Dynamický rast ekonomiky v treťom štvrťroku 2006 naznačil, že výrobné kapacity ekonomiky sa rozširujú rýchlejšie, ako sa pôvodne predpokladalo," konštatoval Šramko. NBS preto zvýšila odhad tempa rastu hrubého domáceho produktu (HDP). V tomto roku by podľa nej mala ekonomika vzrásť reálne o 8,6 %, kým v poslednej predikcii predpokladala rast o 7,2 %. Svoj odhad rastu HDP v budúcom roku zvýšila z 5,7 % na 6,2 %.
Vzhľadom na štruktúru rastu ekonomiky, ktorú tvorí najmä zvýšená exportná výkonnosť, NBS nepredpokladá vznik dodatočných inflačných tlakov. Zvyšuje sa totiž potenciál ekonomiky. "To znamená, že by nemalo dochádzať k nežiaducemu prehrievaniu ekonomiky," dodal guvernér NBS. Rast ekonomiky by mal byť podľa centrálnej banky založený predovšetkým na raste produktivity práce, ktorá by sa mala premietnuť do rastu ziskovosti a investičnej aktivity a nemala by sa prejaviť v nominálnom mzdovom vývoji.
V rámci diskusie BR NBS konštatovala, že mierne spomalenie dynamiky niektorých mesačných odvetvových ukazovateľov vývoja produkcie a tržieb bolo spôsobené ich volatilným charakterom vývoja, pričom hlavné exportné odvetvia vykazovali stále vysoký rast. V týchto intenciách centrálna banka vnímala aj zverejnenie nového údaju o deficite zahraničného obchodu v novembri, pričom predpokladá, že v tomto roku by sa vplyvom očakávaného zvýšenia exportnej výkonnosti mali deficity zahraničného obchodu významnejšie znížiť. Export by mali ťahať najmä podniky z automobilového a elektrotechnického priemyslu.
Vývoj výmenného kurzu sa vplyvom decembrovej intervencie NBS a vplyvom ponechania prebytku voľnej likvidity v bankovom sektore v januári stabilizoval. Tieto aktivity NBS na devízovom a peňažnom trhu boli zamerané na ovplyvnenie sentimentu krátkodobých zahraničných investorov a domácich obchodných bánk, kvôli ktorému sa vývoj výmenného kurzu začal podstatnejšie odchyľovať od vývoja ekonomických fundamentov. Vplyvom vývoja výmenného kurzu sa tak sprísnili menové podmienky, čo Banková rada NBS považovala zatiaľ ako krátkodobé a dočasné.
Limitná úroková sadzba pre dvojtýždňové sterilizačné repotendre zostáva aj po utorkovom rokovaní Bankovej rady NBS vo výške 4,75 % p.a., jednodňová refinančná reposadzba na 6,25 % p.a. a jednodňová sterilizačná reposadzba zostane naďalej na úrovni 3,25 % p.a. Vlani menila NBS základné úrokové sadzby v ekonomike spolu štyrikrát. Zvýšenie sadzieb zhodne o 50 bázických bodov odhlasovala vo februári a neskôr v máji. Následne v júli rozhodla o zvýšení úrokových sadzieb pre dvojtýždňové sterilizačné repotendre o 50 bázických bodov a pre jednodňové refinančné obchody o 100 bodov. Sadzby pre jednodňové sterilizačné obchody ostali v júli nezmenené. Zatiaľ posledné zvýšenie úrokových sadzieb, zhodne o 25 bázických bodov, schválila NBS v septembri.
