Bratislava 11. januára (TASR) - Prudké posilňovanie koruny môže byť prekážkou na ceste k euru. Platí to najmä vtedy, ak by sa opakovali intervencie centrálnej banky, alebo by banka musela revalvovať centrálnu paritu, čo je kurz, okolo ktorého sa musí koruna pohybovať. Je otázne, či by Slovensko dokázalo obhájiť tieto kroky pred inštitúciami Európskej únie (EÚ).
Vyplýva to z decembrového prieskumu, v ktorom sa Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO pýtal ekonómov a analytikov na odhad pravdepodobnosti plnenia maastrichtských kritérií. Vzhľadom na nečakane prudké posilňovanie koruny v uplynulých mesiacoch prieskum po 1. raz zahrnul aj otázky o plnení kritéria menovej stability.
Za splnenie tohto kritéria sa považuje pohyb kurzu v pásme +/- 15 % od centrálnej parity 38,46 SKK/EUR. Ide teda o interval 32,69 SKK/EUR až 44,22 SKK/EUR. Ku koncu roka 2006 sa koruna pri kurze 34,06 SKK/EUR dostala viac ako 11 % od centrálnej parity, na čo reagovala Národná banka Slovenska (NBS) priamou intervenciou.
"Možné intervencie ako aj zmena parity budú otázkami, ktoré môžu vniesť určitý prvok neistoty pre splnenie tohto kritéria," povedal v prieskume hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth.
Napriek tomu považujú analytici splnenie menového kritéria za pravdepodobnejšie, ako splnenie kritéria pre deficit verejných financií alebo infláciu. Pravdepodobnosť, že Slovensko udrží stabilitu meny, totiž odhadli v priemere na 88 %, zatiaľ čo pravdepodobnosť dodržania deficitu verejných financií odhadli na 79 %. Najrizikovejšie je podľa nich splnenie inflačného kritéria, kde odhadli pravdepodobnosť na 72 %.
Na decembrovom prieskume INEKO sa zúčastnilo 15 respondentov, čo je o 7 menej ako v novembrovom prieskume. Nižšia účasť súvisí so sviatočným obdobím na konci roka. Jej dôsledkom je slabšia porovnateľnosť decembrových výsledkov s predošlými kolami.
Z 15 respondentov si 12 myslí, že Slovensko prijme euro od 1. januára 2009, opačný názor majú zvyšní traja. Celkovú pravdepodobnosť prijatia eura v stanovenom termíne odhadli v priemere na 66 %, čo je o 2 % viac ako v novembri 2006.
Oproti novembru klesol priemerný odhad deficitu verejných financií pre rok 2007 z 3,0 % na 2,9 %, čo môže byť dôsledok schválenia štátneho rozpočtu (ŠR) v parlamente. Znížil sa tiež odhad inflácie z 2,5 % na 2,3 % (ide o priemernú 12-mesačnú infláciu ku koncu marca 2008), čo môže byť podľa INEKO dôsledok silnejúcej koruny, ako aj nižších úprav cien plynu a elektriny.
Komentáre niektorých účastníkov prieskumu ku kritériu verejného deficitu:
Analytik ČSOB Marek Gábriš: Rozpočet bol schválený. Na rade je jeho plnenie. Na strane výdavkov stále vidíme určité riziká, ktoré však považujeme v prípade politickej vôle za manažovateľné. Teoreticky môžu opäť príjemne prekvapiť dane na príjmovej strane rozpočtu. Pre verejné financie je však lepšie držať sa konzervatíno-realistického scenára.
Analytik UniBanky Viliam Pätoprstý: "Historicky po prvý raz sa mi javí splnenie fiskálneho kritéria ako mierne rizikovejšie než splnenie inflácie." Výhľad na celosvetové ceny energetických surovín stále nie je optimistický, adaptívne stanovovanie cien energií na Slovensku však zrejme prinesie svoje ovocie a to pri relatívne nízkych fiskálnych nákladoch.
Analytička ING Bank Lucia Štekláčová: Budúcoročný rast vytvorí vláde podľa všetkého dostatočný vankúš aj na prefinancovanie výdavkov, na ktoré zatiaľ nie sú alokované prostriedky (zdravotníctvo, vianočné dôchodky). Otázkou zostáva plnenie kritéria znižovania deficitu očisteného o cyklické príjmy, ktoré môže EcoFin spochybniť.
Hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth: Nakoľko sa dodatočné príjmy používajú na dodatočné výdavky, pravdepodobnosť splnenia tohto kritéria je nižšia ako inflácie.
Kritérium inflácie posudzovali analytici nasledovne:
Marek Gábriš, ČSOB: Bezprecedentné posilnenie koruny v závere roka prispeje k stlačeniu inflácie. Šance na splnenie inflačného kritéria podporí silnejúca koruna. Rizikom sú najmä externé faktory a domáce dopytové tlaky, ktoré zatiaľ nie je veľmi vidno ale môžu sa relatívne rýchlo objaviť.
Juraj Kotian, SLSP: Spevňovanie slovenskej koruny oproti euru výrazne zvýšilo šance na plnenie inflačného kritéria. Vývoj koruny celkom eliminoval dôvody na ďalšie zvyšovanie úrokových mier. Rizikom zostáva indexácia miezd a cien služieb na základe vyššej inflácie z roku 2006.
Róbert Prega, Tatra banka: Šanca na splnenie kritéria cenovej stability ďalej stúpla po oznámení zmien regulovaných cien od januára (nezvyšovanie cien elektriny).
Lucia Štekláčová, ING Bank: Inflačný výhľad na budúci rok sa zlepšil najmä vďaka rozhodnutiam ÚRSO o cenách elektriny a plynu pre domácnosti. Druhým významným faktorom je silnejúca koruna, ktorá sa pomerne rýchlo premieta do cien dovážaných tovarov.
Ján Tóth, ING Bank: Vyhliadky pre infláciu sú zatiaľ veľmi priaznivé, ostáva pozornejšie sledovať ceny ropy ako aj mzdový vývoj v budúcom roku.
Plnenie kritéria menovej stability hodnotili analytici nasledovne:
Marek Gábriš, ČSOB: Splnenie kritéria stability kurzu sa stáva novou výzvou. Koruna sa ocitla tesne pred koncom roka dokonca na úrovni 11,4 % od centrálnej parity. Do vyhlásenia konverzného kurzu pritom zostáva zhruba 18 mesiacov. Rozdiel v produktivite voči eurozóne podporuje ďalšiu apreciáciu meny. NBS je bez debaty najväčším hráčom na trhu. Ak sa však kurz začne približovať k spodnej hranici pásma ERM-2, objem špekulačných pozícií môže byť enormný.
Viliam Pätoprstý, Unibanka: Tlaky na vystúpenie z pásma na apreciačnej strane by mali byť vysvetliteľné a obhájiteľné, a to aj pri prípadnej revalvácii parity. To 5-% riziko vidím skôr v administratívnych a negociačných procedúrach.
Róbert Prega, Tatra banka: S týmto kritériom je spojené asi najväčšie množstvo interpretačných neistôt. Koruna bude v úvode roka pravdepodobne čeliť pokračujúcim tlakom na posilňovanie. Ak by priame intervencie NBS proti korune nadobudli masívne rozmery, môže sa takáto taktika ukázať ako veľmi riziková pri možnom zhoršení regionálneho sentimentu. V tom prípade by korune naopak hrozilo o to väčšie oslabenie a celkové rozkolísanie koruny počas celého roka. Odhadovať posudzovanie splnenia tohto kritéria zo strany ECB a EcoFinu je sťažené aj z dôvodu, že z hľadiska členstva a pohybu slovenskej koruny v systéme ERM II, existuje málo relevantných príkladov z minulosti. Napriek týmto rizikám by malo byť splnené aj toto kritérium.
Ján Tóth, ING Bank: Možné intervencie ako aj zmena parity budú otázkami, ktoré môžu vniesť určitý prvok neistoty pre splnenie tohto kritéria.
TASR o tom informoval analytik INEKO Peter Goliaš.
