BRATISLAVA 22. decembra (SITA) - Stavebná produkcia za rok 2006 by mohla zaznamenať medziročný nárast o zhruba deväť až desať percent. "Ministerstvo výstavby totiž očakáva, že produkcia sa bude v bežných cenách pohybovať na úrovni 130 až 140 mld. Sk, v stálych cenách roka 2000 by tak stavebná produkcia za rok 2006 predstavovala 97 až 104 mld. Sk," uviedol pre agentúru SITA hovorca ministerstva výstavby Miroslav Bátovský. V roku 2005 pritom stavebná produkcia v bežných cenách dosiahla 122,2 mld. Sk, v stálych cenách 93,5 mld. Sk. Ako ďalej informoval hovorca, počet zamestnancov by sa za rok 2006 mohol reálne pohybovať na úrovni 153,5 tis. osôb, čo by bolo medziročné navýšenie o 11 tis. osôb. Produktivita práce na zamestnanca by pritom mala vzrásť o tri percentá na 670 tis. Sk v stálych cenách roka 2000.
K priaznivým výsledkom slovenského stavebníctva za rok 2006 prispelo viacero faktorov. "Prejavili sa výsledky postupnej stabilizácie podmienok podnikania a celkový rast našej ekonomiky," povedal Bátovský. Zároveň sa podľa neho zlepšili podmienky získavania domácich zdrojov investovania, vytvoril sa väčší priestor pre vstup zahraničných investorov. "Rast stavebnej produkcie a zamestnanosti pozitívne ovplyvnila aj možnosť čerpať finančné prostriedky z európskych fondov, možnosť uzatvárať kooperačné vzťahy so zahraničnými partnermi, skúsenosti v oblasti organizácie a riadenia, ako aj ich obchodné kontakty," komentoval Bátovský s tým, že s celkovým ekonomickým rastom sa vytvorili aj nové príležitosti pre stavbárov.
Vo vývoji štruktúry stavebnej produkcie sú rozhodujúcim segmentom bytové budovy a inžinierske stavby, najmä dopravná a vodohospodárska infraštruktúra. "Nárast zaznamenávame aj v priemyselných stavbách, hlavne v budovaní chýbajúcich kapacít priemyselných parkov a logistických centier," uviedol Bátovský. V priaznivom trende pokračuje aj výstavba administratívnych budov, budov pre obchod a služby a rekreačných stavieb. "Z regionálneho hľadiska je dôležité, že výstavba sa postupne presúva z Bratislavy a priľahlých lokalít aj do ostatných regiónov, kde investície okrem technického vybavenia smerujú aj do obchodný a zábavných centier," komentoval Bátovský.
Z hľadiska financovania investícií predstavujú významný zdroj investície zo strany štátu či priame zahraničné investície. Na objem stavebných prác pozitívne vplývajú aktivity súvisiace s možnosťou čerpania prostriedkov z eurofondov. "Pre rozhodujúcu časť domácej podnikateľskej sféry sú najprístupnejším zdrojom krytia investičných zámerov bankové úvery a ostatné súkromné zdroje," uzavrel Bátovský.
