BRATISLAVA 6. decembra (SITA) - Pravidlá tzv. vytesňovania drobných akcionárov začnú na Slovensku platiť od začiatku budúceho roka. Počíta s tým novela zákona o cenných papieroch a investičných službách, ktorú parlament dnes schválil v rámci vládnej novely zákona o bankách. Ak podiel väčšinového vlastníka dosiahne po ukončení ponuky na prevzatie najmenej 95 % základného imania, podľa novely bude mať právo požadovať od majiteľov zostávajúcich akcií, aby mu za primerané protiplnenie predali svoje akcie. Toto právo výkupu môže uplatniť najneskôr do troch mesiacov od ukončenia ponuky na prevzatie, musí však získať súhlas Národnej banky Slovenska. Na druhej strane bude väčšinový vlastník za rovnakých podmienok povinný odkúpiť zostávajúce akcie od majiteľov, ktorí ho o to požiadajú.
Ak menšinový akcionár návrh na odkúpenie akcií neprijme, väčšinový vlastník sa bude môcť svojho práva domáhať na súde. Rovnako menšinový akcionár môže požiadať súd o preskúmanie ponúkanej ceny, ktorá bude musieť byť primeraná cene akcií spoločnosti. Podľa návrhu napríklad nesmie byť nižšia ako cena v prechádzajúcej povinnej ponuke. Tá sa navrhuje najmenej na úrovni najvyššej ceny za akcie spoločnosti za posledných dvanásť mesiacov pred vznikom povinnosti vyhlásiť túto ponuku. Zároveň nesmie byť nižšia ako cena určená znaleckým posudkom a súčasne musí byť najmenej v hodnote čistého obchodného imania pripadajúceho na jednu akciu podľa poslednej účtovnej závierky. V prípade kótovaných akcií primerané protiplnenie súčasne nemôže byť nižšie ako priemerný kurz týchto akcií dosiahnutý na burze za posledných dvanásť mesiacov pred povinnou ponukou.
Účelom navrhovaného zavedenia práva výkupu je podľa rezortu financií potreba reagovať na prípady, kedy sa pôvodne rozptýlená akcionárska štruktúra v spoločnosti zmení na koncentrovanú. "Nutnosť zvolávania valného zhromaždenia, informačné povinnosti a iné požiadavky kladené zákonom na akciové spoločnosti sa pre efektívne fungovanie firmy stávajú záťažou, ktorá môže v konečnom dôsledku viesť k stratám týkajúcich sa všetkých akcionárov bez rozdielu," zdôvodňovalo ministerstvo. Možnosť minoritného investora ovplyvniť výnos z investície v prípade, kedy je spoločnosť ovládaná majoritným akcionárom disponujúcim 95-percentným podielom na hlasovacích právach, je podľa rezortu iba teoretická. Získanú kompenzáciu za svoje akcie môže podľa ministerstva investovať na kapitálovom trhu do spoločností, ktorých akcionárska štruktúra nebude takto koncentrovaná.
Navrhovaná novela okrem iného stanovuje tiež povinnosť vyhlásiť povinnú ponuku na prevzatie navrhovateľovi alebo osobe konajúcej s ním v zhode, keď prekročia kontrolný podiel, ktorým sa rozumie 33 % na hlasovacích právach všetkých akcií jednej spoločnosti. Doteraz musela právnická alebo fyzická osoba vyhlásiť povinnú ponuku, ak jej podiel na hlasovacích právach presiahol 33 %, 50 % a 66 %. Lehota platnosti ponuky na prevzatie nesmie byť podľa návrhu naďalej kratšia ako 30 kalendárnych dní. Hornú hranicu platnosti ponuky navrhuje ministerstvo predĺžiť zo 60 na 70 dní.