Brusel 21. novembra (TASR) - Za veľmi zložité označil dnešné prebiehajúce rokovania o rozpočte Európskej únie na rok 2007 slovenský veľvyslanec pri EÚ Maroš Šefčovič, ktorý na nich Slovensko zastupuje.
Na schválenie rozpočtu je potrebný kompromis medzi Európskym parlamentom a Radou EÚ pre ekonomické a finančné otázky (ECOFIN). Zatiaľ čo Európska komisia navrhla 116,4 miliardy EUR, rada sa v júli dohodla na znížení rozpočtu na 114,6 miliardy EUR a EP koncom októbra požadoval jeho navýšenie na 122 miliárd EUR, v prepočte 4,353 bilióna SKK.
"Podľa súčasného návrhu by Slovensko malo v budúcom roku odviesť do rozpočtu EÚ 17,8 miliardy Sk, príjmy očakávame vo výške 36 miliárd korún. Čistá pozícia by mala byť 19 miliárd Sk s tým, že to bude závisieť od pohybu menového kurzu, od našej schopnosti čerpať európske prostriedky a ďalších faktorov, ale tá pozícia by mala byť aj v budúcom roku vysoko zisková," uviedol slovenský diplomat.
Slovensko prišlo do rokovaní o budúcoročnom rozpočte podľa Šefčoviča so štyrmi prioritami. Prvou je schválenie rozpočtu ako takého, pretože ide o súčasť novej finančnej perspektívy EÚ na roky 2007-2013 zohľadňujúcej prostriedky zo štrukturálnych a z Kohézneho fondu. Za druhú prioritu Slovensko považuje, aby rozpočet "adekvátne odrážal tie prostriedky, ktoré SR patria", ďalej požaduje zachovanie rozpočtu pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku na budúci rok, kde sa predpokladá navýšenie vzhľadom na očakávané aktivity únie vrátane otázky Kosova a podporuje tiež zracionalizovanie výdavkov na administratívne náklady Európskej komisie vrátane zníženia jej zamestnancov. Slovensko tu kritizuje proces náboru nových pracovníkov do európskych inštitúcií, pričom žiada, aby sa tento proces prísnejšie monitoroval. V prípade takmer všetkých nových členov únie pritom dochádza v nábore k zaostávaniu za schválenými plánmi.
Ako uviedol Šefčovič, neobvykle problematické bolo dosiahnutie spoločnej pozície už na úrovni rady, pretože členské krajiny mali pomerne veľký problém zjednotiť sa. Za hlavný problém pritom Šefčovič označil práve racionalizačné administratívne opatrenia, pretože najmä niektoré staré a veľké členské krajiny sa obávajú, že by sa po ich zavedení prijímali na úkor ich pracovníkov zamestnanci z nových členských krajín. Za komplikované považuje slovenský diplomat aj hľadania kompromisu medzi radou a EP.
"Hlavný problém, ktorý vidím v diskusii s EP, okrem celkovej výšky rozpočtu, je najmä snaha EP zvýšiť svoje právomoci v oblasti rozpočtovania operácií spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorá je doteraz exkluzívnou doménou členských krajín," konštatoval Šefčovič.
Očakáva sa, že rokovania potrvajú do neskorých nočných, prípadne skorých ranných hodín.