Bratislava 15. októbra (TASR) - Štátny rozpočet na budúci rok, ktorý v stredu schválila vláda, hodnoverne plní maastrichtské kritérium 3-% deficitu. Na druhej strane však prináša aj negatívne trendy, napr. dotovaním úzkej lobistickej skupiny v poľnohospodárstve na úkor vzdelanostnej ekonomiky. Takýto prístup by bol správny, iba ak by Slovensko chcelo zostať vidieckou krajinou. Ale myslím si, že Slovensko by malo mať ambície ísť smerom k vzdelanostnej ekonomike, uviedol v dnešnej diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth.
Treba si uvedomiť, že keď dáme viac prostriedkov poľnohospodárom, musíme niekomu zobrať, pripomenul Tóth. Keď sa pozrieme napríklad na také oblasti, ako je veda a výskum, tam štátny rozpočet dáva dokonca nominálne menšie výdavky ako v tomto roku, argumentoval. Výdavky na vysoké školy zase vzrastú menej ako miera inflácie. Ak by sme v týchto dvoch oblastiach zachovali pomer k hrubému domácemu produktu (HDP), to znamená, že vláda by bola neutrálna, nie negatívna voči týmto sektorom, tak by im nezobrala 2,3 miliardy Sk, ktoré im zobrala, a dala 3,6 miliardy Sk do poľnohospodárstva, dodal analytik.
Viac prostriedkov pre poľnohospodárstvo má podľa šéfa výboru Národnej rady (NR) SR pre financie, rozpočet a menu Jozefa Buriana (Smer-SD) iba vykompenzovať skutočnosť, že táto oblasť bola dlhé roky zanedbávaná. Navyše, upozornil ďalej Burian, celkové výdavky na školstvo v roku 2007 vzrastú o 1,5 miliardy Sk. Viac peňazí je určených najmä na regionálne školstvo. Nárast v regionálnom školstve je nárast miezd pre učiteľov, zdôvodňoval Burian. Všetky snahy o vzdelanostnú ekonomiku pritom podľa neho súvisia s ľuďmi, ktorí v školstve pracujú. Tých treba lepšie ohodnotiť, čím sa učiteľský stav stabilizuje. V oblasti vedy a výskumu bola časť prostriedkov znížená, pretože zo zdrojov Európskej únie (EÚ) očakávame doplnenie týchto prostriedkov, argumentoval a dodal: Jasným obratom bude rok 2008 a 2009, kde jasne uvidíte, že táto oblasť bude zvýšená.
Tóth síce súhlasí, že výdavky na mzdy učiteľov v regionálnom školstve sa zvýšia, ale celkové podmienky sa v tomto sektore aj tak môžu zhoršiť. Bohužiaľ, vláda v regionálnom školstve znížila investície. Výdavky na program Infovek klesnú na polovicu, takzvaná Minerva, čiže výdavky na vzdelanostnú ekonomiku, klesnú o 800 miliónov Sk, spresnil.
Nemôžeme hovoriť o boji medzi vzdelanostnou ekonomikou a poľnohospodárstvom, pretože vidiecky charakter Slovenska nezmeníme, domnieva sa poslanec Európskeho parlamentu (EP) Sergej Kozlík. Na vidieku podľa neho žije polovica obyvateľov SR. To však neznamená, že ako taká sa nemôže orientovať na vzdelanostnú ekonomiku. Je to aj moja výhrada, určite by som bol rád, keby podstatne viac prostriedkov smerovalo do oblasti vzdelávania, dodal Kozlík.
Aj peniaze smerujúce do poľnohospodárstva môžu byť podľa poslanca NR SR za KDH a podpredsedu jej finančného výboru Júliusa Brocku investíciou do budúcnosti, pokiaľ zvyšujú pridanú hodnotu v sektore. V prípade niektorých výdavkov ešte v tejto chvíli neviem povedať, či to je spotreba alebo investícia. To ukáže pravdepodobne budúci rok, respektíve najbližšie mesiace, dodal Brocka.