Bratislava 10. októbra (TASR) - Predkladaný štátny rozpočet SR pomerne hodnoverne plní maastrichtské kritérium pre rok 2007, čo je odpoveď na zásadnú otázku, ktorá bola po voľbách nastolená. Konštatuje hlavný ekonóm ING Bank N.V. Ján Tóth.
"Schválením tohto rozpočtu Slovensko spraví dôležitý krok k prijatiu eura v roku 2009 a to môže znamenať upokojenie finančných trhov, nastolenie trendu posilňujúcej meny, a teda menšej potreby zvyšovania úrokov," uvádza ďalej Tóth. Otvorenou otázkou podľa neho zostáva len financovanie zdravotníctva v objeme 4,2 miliardy Sk, teda nedofinancovanie celého roku platenia štátu zo 4 % na 5 % mzdy. "Nakoľko od januára sa môžu čerpať zvýšené výdavky, bude politicky veľmi ťažké neskôr na ne siahnuť. Navyše, tento sektor by v prípade vlastného zadlžovania - napríklad kvôli rušeniu akciových spoločností a poplatkov v zdravotníctve - takisto mohol predstavovať riziko v splnení maastrichtského kritéria," argumentuje.
Z ekonomického pohľadu je podľa Tótha takisto dobrou správou pomerne razantné zníženie málo efektívnych výdavkov do armády oproti východiskám o 1,9 miliardy Sk, aj keď v porovnaní s týmto rokom je to nárast o 0,6 miliardy Sk.
Tót však zároveň upozorňuje, že rozpočet zakladá aj zlé trendy. Najväčší nárast výdavkov oproti východiskám je v rezorte poľnohospodárstva, čo je v ostrom protiklade s deklarovanou ambíciou znalostnej ekonomiky (nárast o 3,6 miliardy Sk, plné dorovnanie platieb na 70 %. "Slovensku stačilo mať priame platby v roku 2007 len na úrovni 40 %, a teda sa mohlo ušetriť 4,3 miliardy Sk," tvrdí Tóth.
Naproti tomu verejné výdavky do vysokých škôl stúpnu len o 2,6 %, čo je dokonca pod mierou inflácie (nárast o 0,4 miliardy Sk), upozorňuje ďalej Tóth. V regionálnom školstve klesnú o 1 miliardu Sk tzv. nenormatívne "Minerva" výdavky (napr. výdavky na Infovek poklesnú na polovicu). Takisto výdavky na vedu a výskum klesnú dokonca aj nominálne z 7,68 miliardy Sk na 7 miliárd Sk.
"Inými slovami, rozpočet je napísaný tak, že táto vláda pokračuje v podporovaní neefektívnych výdavkov do poľnohospodárstva z rokov 2003 a 2004 a nevyužíva šancu na obrat hospodárskej politiky smerom k vzdelanostnej ekonomike, ktorú ponúkol rok 2006 a východiská pre roky 2007 až 2009," konštatoval hlavný ekonóm ING.
Pokles výdavkov v doprave o 1 miliardu Sk takisto znamená nevhodné šetrenie na výstavbe infraštruktúry. Takisto otázne je podfinancovanie rezortu spravodlivosti vzhľadom na úroveň vymáhania práv, poznamenáva Tóth ďalej.
Splnenie maastrichtského kritéria bolo možné len kvôli neuskutočneniu povolebných sľubov, pripomína Tóth. Vláda naďalej navrhuje pomerne mierne nárasty platov a dôchodkov v najbližších rokoch (reálne dôchodky na úrovni 3 %, o 6,15 % nominálne, takisto chyba vianočný dôchodok). "Voči východiskám kapitola práce a sociálnych vecí nedostane (nominálne) pridané ani o výšku inflácie, je tam pokles o 0,2 miliardy Sk. Napriek pomerne vysokému nárastu zdrojov do zdravotníctva, o 9,5 %, táto suma nepostačuje na razantné nárasty platov, ako bolo sľúbené. Takisto výstavba nájomných bytov sa neuskutoční v sľubovanom meradle," uzatvára hlavný ekonóm ING BANK Tóth.