Viedeň 2. apríla (TASR) - Rokovania o rozšírení Európskej únie (EÚ) sa v posledných mesiacoch zintenzívnili. Teraz sa už otvorili aj niektoré najťažšie kapitoly. Vyjednáva sa o prechodných lehotách v oblastiach voľného pohybu pracovných síl a prístupe k trhom nehnuteľností, ako aj o prevzatí noriem EÚ v ochrane životného prostredia. Úspešné zavŕšenie rozhovorov s prvou skupinou kandidátskych krajín sa v súčasnosti všeobecne očakáva v polovici budúceho roka alebo na jeho konci. Prvé vstupy do EÚ sa prognózujú na začiatok roku 2005.
Teraz je zrejme vhodný čas na to, aby sa analyzovalo, s akým rastovým vývojom kandidátov možno rátať.
Najznámejšia téza, ktorá sa objavuje v novších štúdiách o raste a opakovane sa aj ekonometricky testuje, pochádza od Rakúšana, ktorý emigroval do USA, hospodárskeho historika Alexandra Gerschenkrona. Rozvíja tézu "výhody zaostávania" (adventage of backwardness), ktorou chce vyjadriť, že krajiny, ktoré sa nachádzajú na nízkom stupni vývojovej úrovne, by mohli ťažiť z toho, že nemusia rozvíjať nové technológie, ale môžu ich importovať z rozvinutých krajín pri oveľa nižších nákladoch.
Táto prednosť sa nevzťahuje len na transfery v užšom zmysle slova, ale aj na možnosti preberať aj produktívne informácie o modeloch riadenia firiem, inštitúcií a primerané právne rámce, ktoré môžu vyhodnocovať a prispôsobovať na svoje podmienky. Táto možnosť transferu know-how v menovaných oblastiach je prirodzene obzvlášť závažnou v prípade vstupu do EÚ.
V novších (aj ekonometrických štúdiách) sa upozorňuje na to, že "výhoda zaostávania" sa dá možno účinne využiť len vtedy, keď národná ekonomika vybuduje aj absorpčné kapacity, aby mohlo skutočne ťažiť z možnosti technologických transferov.
V tomto prípade zohráva mimoriadne významnú úlohu tzv. podiel ľudského kapitálu. Pod tým sa chápe vzdelanostná úroveň pracovnej sily, resp. (v strednej Európe veľmi aktuálna) preorientácia vzdelávacích štruktúr na nové trhové oblasti. Tu zohrávajú významnú úlohu aj ďalšie faktory. Patria medzi ne napríklad výkonné finančné inštitúcie a právna istota. Deficity v tejto oblasti objasňujú, prečo mnohé rozvojové krajiny z "prednosti zaostávania" fakticky nič nemajú a prečo nezmenšujú priepasť, ktorá je medzi nimi a rozvinutými štátmi. Procesy rýchleho rozvoja sa obmedzujú na malé skupiny úspešných krajín (tzv. konvergentný klub).
Geografická blízkosť k rozvinutejším regiónom, ako aj silné zahranično-obchodné prepojenia (obchod a obzvlášť priame investície) podporujú proces vyrovnávania rozdielov a tým aj konvergenciu. Tieto podmienky sa presadili v krajinách strednej a východnej Európy (KSVE), ktoré susedia s EÚ a po ich plnom členstve v únii sa budú ďalej presadzovať.
Rozhodujúcim pre zachovanie stáleho rastového procesu v budúcnosti je to, aby sa neopakovali makropolitické chyby. Tu sa treba vyhnúť najmä silnému "reálnemu zhodnoteniu" (pod čím sa myslí kombinácia výmenných kurzov a relatívneho vývoja inflácie). Veľmi rýchle reálne zhodnotenie, ktoré nesprevádza zlepšovanie kvality výrobkov, môže viesť k neudržateľnému zhoršovaniu bilancie zahraničného obchodu a služieb. Toto nebezpečenstvo je veľmi reálne najmä v prípade predčasného ambiciózneho napojenie výmenného kurzu na euro.
Historické skúseností ukazujú, že sa proces približovania prejavuje v rozličných krajinách veľmi rozdielnym spôsobom, aj keď ide o krajiny, ktoré sú si v mnohých ohľadoch veľmi príbuzné. (Názorný príklad poskytujú Írsko, Portugalsko, Španielsko a Grécka po vstupe do EÚ). Ekonómovia zväčša počítajú, že sa KSVE budú k EÚ približovať miernejším tempom, ročnou mierou prírastku 4 - 6 % (to znamená, že ročný diferenciál medzi nimi a priemerom EÚ bude asi dve percentá).
Pre susedné krajiny ako Rakúsko, je tento rastový diferenciál veľmi významný tak pre ich celú ekonomiku, ako aj pre regióny.
Autorom state v dnešnom vydaní rakúskeho denníka Der Standard je ekonóm, vedúci Viedenského ústavu pre medzinárodné hospodárske porovnávanie (WIIW), profesor ekonómie na Univerzite v Linci Michael Landesmann.
* jns zll