KEBY REGULAČNÝ ÚRAD NÚTIL ENERGETICKÉ PODNIKY PREDÁVAŤ SVOJU PRODUKCIU POD NÁKLADMI, NEVYHOL BY SA S NAJVÄČŠOU PRAVDEPODOBNOSŤOU ŽALOBÁM

Šéf regulačného úradu: Vláda má ušľachtilé ciele

Už zajtra má Úrad pre reguláciu sieťových odvetví definitívne rozhodnúť, o koľko sa zvýši od novembra cena plynu ...

Karol Dvorák (62) je predsedom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a predsedom najvyššieho orgánu úradu - regulačnej rady. Na úrade už pôsobí od roku 2001, v regulačnej rade od roku 2003. Vyštudoval Vysokú školu strojnú a elektrotechnickú v Plzni a absolvoval postgraduálne štúdium na tému "Prevádzka jadrových elektrární". Pred jeho nástupom do regulačného úradu pôsobil 14 rokov ako riaditeľ Výskumného ústavu energetiky.

FOTO - TASR

Už zajtra má Úrad pre reguláciu sieťových odvetví definitívne rozhodnúť, o koľko sa zvýši od novembra cena plynu pre domácnosti. Pôvodný návrh od SPP hovoril o 15-percentnom zvýšení. Hlavným dôvodom bola vysoká cena ropy. Odvtedy začala cena ropy klesať. Na SPP a regulačný úrad začala však tlačiť vláda, ktorá chce dosiahnuť pokles ceny až o 1,4 percenta. Pri cenách elektriny dokonca 5,4 percenta. Predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví KAROL DVORÁK hovorí, že takéto zníženie ceny podniky donútilo ísť pod svoje náklady. V takom prípade by napríklad distribútori elektriny mohli odmietnuť dodávky domácnostiam.

Ako vidíte súčasný spor vlády a úradu o ceny energií?

Už viackrát som povedal, že úrad môže konať len v súlade s platnými zákonmi a smernicami, ktoré sa týkajú jeho činnosti. V tomto prípade je tlak politických orgánov bezvýznamný, lebo úrad nesie dôsledky a zodpovednosť za to, čo robí. Tým nehovorím, že úrad nechce byť ústretový. Rozhodne nechceme znižovať konkurencieschopnosť domácich výrobcov a odberateľov, na druhej strane úrad nemôže robiť netransparentné kroky, ktorými by zvýhodňoval tieto podniky a deformoval tým trh. To jednoducho nejde.


Ak by sa teda uskutočnilo zníženie cien plynu, elektrickej energie, vodného a stočného, ako to nedávno navrhla vláda, deformoval by sa trh?

Úrad nevie, ako by to dokázal. Nemáme taký dosah na cenotvorbu koncových cien komodít, aby sme tieto čísla dosiahli. Neviem, z akých podkladov vychádzalo ministerstvo hospodárstva.


Nekomunikovali ste s nimi?

Svoje stanoviská a podklady sme ministerstvu posielali, ale nevyjadrovali sme sa ku koncovej cene, lebo tam nemáme kompetencie. Nemôžeme napríklad ovplyvniť nákupnú cenu plynu, ktorá sa tvorí na základe vývoja cien ropy, kurzu koruny a podobne. Je to neovplyvniteľný náklad. Ak nákupná cena podstatným spôsobom ovplyvňuje koncovú cenu plynu, úrad na to nemá dosah. To isté sa týka aj elektriny. Ak trh vygeneroval v priemere o 20 percent vyššiu cenu, úrad na to už nemá dosah. Keby to urobil, poškodzuje výrobcu, ktorý má možnosť prispôsobiť sa trhovým podmienkam.


Cítite sa pod tlakom či dokonca vydieraním vlády?

Ja to tak necítim. Myslím, že vláda má ušľachtilé ciele. No úrad jednoducho nemôže vykompenzovať ten veľký nárast ceny komodity. Nákupná cena elektriny tvorí vyše 40 percent jej konečnej ceny a v prípade plynu to je vyše 60 percent. Tie my však ovplyvniť nevieme, preto znižujeme aspoň tie ceny, na ktoré máme dosah. Na druhej strane treba povedať, že vláda má možnosť stanoviť cenu pre kategóriu plynu. Umožňuje jej to smernica Európskej únie, ak má na to dostatočné dôvody.


Tie sú aké?

Napríklad, keby rast cien na európskom energetickom trhu neuniesli bez štátnych dotácií sociálne slabé vrstvy alebo všeobecne domácnosti.


Vedela by to vláda teraz odôvodniť?

Neviem to posúdiť. Zrejme uvažovala aj o takej možnosti, ale rozhodla sa ju nepoužiť, lebo nevidela dostatočný dôvod. Ďalšia možnosť by bolo zníženie DPH na 10 percent, ako je to v Česku. To by znamenalo okamžité zníženie ceny o 9 percent. Vláda si však musí zvážiť vplyv na štátny rozpočet.


Čo by ešte mohla urobiť?

Môže presvedčiť dominantných dodávateľov, teda Slovenský plynárenský priemysel a Slovenské elektrárne, aby pre kategóriu domácnosti dodali komoditu za nižšie ceny. To sa myslím vláda aj pokúšala a výsledky sú také, aké sú. Nevylučujem však, že sa jej to ešte podarí.


V schválenom materiáli vlády je očakávané zníženie cien a pri termíne je uvedený ako vykonávateľ regulačný úrad. Hovorili ste o tom s vládou?

Vláda avizovala, že ak sa neuskutočnia požadované zmeny, bude aktívnejšia aj v oblasti novely zákona o regulácii, tak aby mala dosah aj na komoditu. Takisto hovorí o zmene v štruktúre úradu a zrušení regulačnej rady, ale viac to nebudem komentovať. Úrad jednoducho nemôže ísť do rizika, že bude žalovateľný. Subjekty nás zažalujú za nedodržanie príslušných predpisov, ktoré garantujú spôsob regulácie. Okrem zákona sú to výnosy úradu, ktoré platia na celé regulačné obdobie.


Vláda hovorí aj o odčlenení regulačnej rady od úradu. Čo to znamená?

Áno, uvažuje o tejto možnosti. V tom návrhu to nie je nijako vysvetlené, preto neviem, čo má na mysli.


Napriek tomu, čo by sa mohlo stať? Nestratila by sa nezávislosť úradu?

Súčasná štruktúra je podľa francúzskeho modelu a zdá sa mi logická. Existuje kompatibilita a previazanosť medzi rozhodnutiami rady a výkonnými zložkami úradu. Nie je mi jasné, čo by to znamenalo, keby sa stratila. Nebola by jasná vzájomná kompetencia a podriadenosť. Zatiaľ sme nenašli nevýhody alebo trhliny z dôvodu nedomyslenej štruktúry.


Chcete povedať, že neexistujú žiadne rezervy v práci úradu? Nemohol niekedy "regulovať" zle?

Verejnosť i politici vnímajú činnosť regulátora podľa toho, aké sú vysoké ceny. To je nesprávne. Znižovať ceny tam, kde na to nie je dôvod, je už politické určovanie cien a vieme, kam to v minulosti viedlo. Zároveň to má na podniky negatívne dosahy. Nízke ceny vedú k podkapitalizácii podniku a obmedzovaniu investícii. Šetrilo by sa na údržbe a ohrozila by sa bezpečnosť dodávok. V súčasnosti nemáme žiadne plošné výpadky.


Sú podniky pripravené vymáhať svoje peniaze i súdnou cestou?

Takéto vyhrážky podnikov sú permanentný stav. Rokovania bývajú dosť tvrdé. Firmy veľmi dobre poznajú príslušné výnosy, a teda svoje oprávnené nároky. Ak by sme na ne siahli, použili by všetky právne prostriedky. Napríklad, pôvodne sa nárast ceny určoval na základe rastu indexu spotrebiteľských cien. To nám roztáčalo infláciu, tak sme to zmenili na jadrovú infláciu, ktorá je niekoľkonásobne nižšia. Hneď nám hrozili, že nás zažalujú. Postavilo sa však za nás ministerstvo, tak si to rozmysleli. Toto nebezpečenstvo je tu však stále. Preto tvrdíme, že akékoľvek tlaky nemôžeme brať príliš na vedomie, lebo za náš chybný krok bude niesť dôsledky nakoniec štát.


Avšak premiér povedal, že keby nebolo ich, už by bolo odklepnuté 15-percentné zvýšenie ceny plynu.

Nie je to presná informácia, úrad zmenil oprávnené nároky na 8,72 percenta skôr, ako vláda vstúpila do rokovania s SPP.


Nakoniec to však bude menej ako 5 percent. Ani toto neovplyvnil tlak vlády?

Pripúšťam túto možnosť, veď vláda je majoritným vlastníkom SPP, už len z toho titulu má nárok s ním rokovať. SPP možno svoj návrh zvážil aj preto, že ceny ropy v priebehu posledného mesiaca permanentne klesali.


Poďme k cenám vodného a stočného. Aké budú?

My sme hovorili, že sa budeme snažiť znížiť priemerné ceny vodného a stočného o 5 percent. Firmy našimi opatreniami nútime znižovať vlastné náklady a straty v sieťach. Štát sa však zaviazal v rámci európskeho projektu preinvestovať do roku 2013 asi 130 miliárd do vodární. Tej vodárni, ktorá participuje na projekte, nemôžeme cenu natoľko znížiť.


Urobili by ste návrh na zníženie aj bez tlaku vlády?

Určite.


Aj keby bola pri moci Dzurindova vláda?

Celkom jednoznačne.


Nebolo by teda lepšie teraz ceny nezmeniť, aby vodárne mali dostatok peňazí na tieto investície?

Predstavy ministerstva boli oveľa radikálnejšie. Museli sme ukázať vôľu, že sa naozaj snažíme udržať cenu na čo najnižšej úrovni. Tak sme siahli k týmto opatreniam.


V ktorom regióne pôjdu ceny vodného a stočného najviac dolu?

Obávam sa, že práve v bratislavskom.


Ako je to s cenou elektriny, môžete ju znížiť, ako chce vláda?

Ako som povedal, cena silovej elektriny išla hore o 20 percent. Keby sme chceli znížiť koncovú cenu elektriny, distribútorov by sme museli donútiť ísť pod svoje náklady. Som presvedčený, že by v takom prípade mohli odmietnuť dodávky. Myslím, že vláda ešte bude rokovať s Enelom a pokúsi sa dohodnúť nižšie ceny silovej elektriny.


No elektrárne tvrdia, že už väčšinu produkcie na rok 2007 predali.

Požiadali sme o oficiálne stanovisko aj Slovenské elektrárne, zatiaľ ho nemáme. Mám však informácie, že elektrárne rezervujú plnú dodávku elektriny, potrebnú pre spotrebu domácnosti. Úplne rozpredaná určite nie je.


Keby aj vznikla nejaká dohoda medzi vládou a elektrárňami, budú od nového roka ceny elektriny vyššie alebo nižšie?

Nižšie určite nebudú.


Aké teda budú?

Ceny budú známe až po rozhodnutí regulačného úradu.


Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  2. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  3. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  6. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  7. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  8. Jarné prázdniny pri mori?
  9. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  10. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  2. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  3. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  8. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  9. M.Borguľa vyzýva veľvyslanca USA k urýchlenému odstráneniu plota
  10. Ušetrite s hypotékou viac ako 1 200 eur
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 17 862
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 736
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 810
  4. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 6 036
  5. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 900
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 579
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 008
  8. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 756
  9. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 3 714
  10. Jarné prázdniny pri mori? 3 437

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Sulíka nahnevali ruské noviny, zastal sa Únie

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.

ŠPORT

BBC ukázalo ruských chuligánov. Jediným pravidlom je nezabiť

Nie pre každého budú MS len o futbale.

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Realita Československej ľudovej armády.

Neprehliadnite tiež

Česko má v Krušných horách veľké nálezisko lítia

Lítium sa používa do batérií mobilných telefónov a notebookov.

Pellegrini avizoval investície za 1,8 miliardy eur

Jurzyca vidí problém v odchode ľudí do Nemecka či Rakúska.

Agentúra Moody's zlepšila výhľad ratingu Ruska

Medzinárodná ratingová agentúra zlepšila výhľad ratingu záväzkov ruskej vlády na stabilný z negatívneho.

Štát chce energetický holding, o podrobnostiach mlčí

S myšlienkou vytvorenia energetického holdingu prišla prvá vláda Roberta Fica. Kontúry načrtol minister hospodárstva Tomáš Malatinský.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop