Košice 19. septembra (TASR) - Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS) podľa jej generálneho riaditeľa Stanislava Hrehu neuvažuje o vstupe zahraničného investora.
"Nepotrebujeme ho, pretože hospodárske výsledky spoločnosti sú jednoznačne v čiernych číslach, čiže sme v zisku. Nie je teda potrebné nejakým spôsobom VVS odzdravovať alebo jej pomáhať," uviedol dnes Hreha na tlačovej konferencii. Rozhodli o tom aj akcionári spoločnosti, ktorými je takmer 940 miest a obcí regiónu, s tým, že rozvojové zámery chcú zvládnuť s vlastným manažmentom.
Hreha spresnil, že za rok 2005 dosiahla VVS zisk po zdanení 93,8 milióna Sk, čo je približne trojnásobok oproti rokom 2003 a 2004. Výhľad hospodárskeho výsledku na rok 2006 je 95 miliónov Sk. Zisk považuje Hreha za primeraný a VVS ním len potvrdzuje svoju kredibilitu a dôveryhodnosť pri získavaní úverov. Vlani investovala spoločnosť do výstavby vodovodov a kanalizácií 878 miliónov Sk, pričom 75 % tvorili vlastné prostriedky.
K diskusiám o znížení ceny vodného a stočného o 5 % na budúci rok Hreha uviedol, že by to zmrazilo ich rozsiahle investičné zámery a namiesto zisku by spoločnosť išla do straty. Podľa neho je to aj v rozpore s prísľubom vlády pre Európsku komisiu dosiahnuť do roku 2015 plnú napojenosť na kanalizačnú sieť obcí do 2 000 obyvateľov.
K predpokladanému cenovému vývoju vodného a stočného v pôsobnosti VVS Hreha informoval, že v súčasnosti pripravujú pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) podklady, týkajúce sa ekonomicky oprávnených nákladov a zisku, podľa ktorých by im mali urobiť cenový výmer. "Predpokladom VVS je udržať ceny na tohtoročnej úrovni," povedal Hreha.
Cena vodného a stočného v pôsobnosti VVS je v súčasnosti 49,70 Sk za kubický meter. Ako uviedla ekonomická riaditeľka Anita Gašpariková, je to síce najviac na Slovensku, ale len o 12 halierov v porovaní s priemerem. Dôvodom sú okrem iných faktorov vysoké náklady na úpravu vody, rozľahlosť územia a dĺžka prívodného potrubia.
Ako informoval investičný riaditeľ VVS Robert Hezsély, VVS realizuje v súčasnosti 5 veľkých a 3 menšie projekty výstavby vodovodov a kanalizácií v regióne, na ktoré získala z Kohézneho a štrukturálnych fondov Európskej únie (EÚ) 6,3 miliardy Sk. "Je to najviac spomedzi slovenských vodárenských spoločností. Dosiahli sme to hlavne kvalitou predkladaných projektov na Ministerstvo životného prostredia SR," dodal Hezsély.