NEÚRODA V OKOLITÝCH KRAJINÁCH SPÔSOBILA ZVÝŠENIE DOPYTU PO PRODUKCII V SR, ČO SA PREMIETA AJ DO RASTU CIEN

Rast cien múky sa zrejme premietne aj do cien výrobkov

BRATISLAVA 15. septembra (SITA) - Vývoj cien na obilnom trhu vplýva v súčasnosti aj na ekonomiku spracovateľského priemyslu a zrejme neobíde ani spotrebiteľov. Uviedol to predseda Slovenskej spoločnosti ...

BRATISLAVA 15. septembra (SITA) - Vývoj cien na obilnom trhu vplýva v súčasnosti aj na ekonomiku spracovateľského priemyslu a zrejme neobíde ani spotrebiteľov. Uviedol to predseda Slovenskej spoločnosti mlynárov (SSM) Radovan Šillo. Podľa neho tohtoročná úroda pšenice bude zhruba o 160 tis. ton nižšia ako vlani a v úhrne dosiahne približne 1,445 mil. ton. Domáca ročná spotreba potravinárskej pšenice predstavuje asi 550 tis. ton a jej tohtoročná produkcia by podľa odhadov Združenia pestovateľov obilnín mala byť vyššia. Za bežných okolností by sa ceny nemali výrazne hýbať, ale neúroda v okolitých krajinách spôsobila zvýšenie dopytu po slovenskej produkcii, čo sa premieta aj do rastu cien.

"Chápeme záujem pestovateľov čo najlepšie speňažiť svoj tovar, avšak mlynári nemôžu obchádzať ekonomické skutočnosti, najmä cenové deformácie svojich vlastných produktov na trhu,“ uviedol R. Šillo. Z údajov Agrárnych trhových informácií Slovenska (ATIS) vyplýva, že kým v júli 2002 dosiahla priemerná cena 50-kilogramového balenia hladkej múky T-512 približne 8 885 Sk, v auguste tohto roka predstavovala len 6 392 Sk. Porovnateľný pokles o 22 až 29 % zaznamenala aj väčšina ďalších mlynských výrobkov. Výraznejšie ceny nerastú ani v tomto období, hoci ceny obilia, ktoré sa podieľa asi 72 - 80 percentami na celkových výrobných nákladoch múky, zaznamenali v poslednom období značnú dynamiku. Priemerná cena potravinárskej pšenice vzrástla podľa ATIS v auguste medziročne o 499 Sk na tonu, resp. o 16 %, zatiaľ čo ceny hladkej múky iba o 1,9 % a polohrubých a hrubých múk o 4,4 % a 5,6 %.

Takýto vývoj je podľa Šilla z hľadiska ekonomiky mlynského priemyslu neudržateľný. "Veď celý náš výrobný odbor dosiahol vlani zisk iba 10 mil. Sk, čo pri hrubom obrate viac ako 3,4 mld. Sk predstavuje zanedbateľnú hodnotu," povedal Šillo. Podľa neho to znamená, že mlynári nemajú veľký manévrovací priestor na utlmenie cenového rastu základných surovín a každé zdraženie obilia by sa malo premietnuť do úpravy ich odbytových cien. Ako pokračoval, rokovania s obchodnými reťazcami sú však veľmi zložité, pretože lacná múka patrí medzi obľúbené marketingové komodity predajcov na prilákanie zákazníkov. Napríklad podľa ATIS niektoré obchodné reťazce predávali ešte pred niekoľkými dňami kilogram hladkej múky po 5,90 Sk, hoci ju v priemere nakupovali po 6,36 Sk. "Takéto praktiky vedú k deformácii trhu a dezinformácii spotrebiteľa, ktorý tak stráca prehľad o reálnych výrobných nákladoch a odbytových cenách" uviedol Šillo.

Rast cien múky by mali pocítiť aj pekári. Ako informoval výkonný riaditeľ Podnikateľského zväzu pekárov, cestovinárov a cukrárov v SR Demeter Semančák, náklady na strane vstupov sa im už dlhodobo akumulujú, ale z rôznych príčin ich nevedia v plnom rozsahu premietnuť do cien svojich výrobkov. "Vieme to preukázať napríklad dosahovanou výškou rentability, ktorá sa pohybuje v intervale od 0,6 % do 1,7 %, čo v podstate nestačí ani na zabezpečenie jednoduchej reprodukcie. Preto akékoľvek zvýšenie cien múky, predstavujúcej pre nás základnú surovinu, budeme musieť premietnuť do cien našich výrobkov, lebo nemáme iné možnosti na sanovanie tohto vývoja", povedal Semančák.

Nepriaznivý ekonomický vývoj v pekárenstve, cukrárstve a cestovinárstve sa odzrkadľuje aj v nízkych priemerných mesačných mzdách, ktoré v prvom štvrťroku tohto roku dosiahli iba 12 050 Sk na pracovníka a boli najnižšie v celom potravinárskom priemysle, keď dosiahli iba 71 % jeho úrovne a 64 % úrovne národného hospodárstva SR. "Naše výrobné odbory sa tak stávajú najmä pre mladých ľudí málo atraktívne a máme ťažkosti so stabilizáciou kvalifikovaných pracovníkov. Pritom s ľuďmi z ulice, ktorými si už dnes často vypomáhame, budeme v ďalšom období len ťažko udržiavať konkurenčnú schopnosť a vyrábať kvalitné a zdravotne bezpečné produkty", dodal D. Semančák.


Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  7. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  8. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  10. Kam do tepla v januári?
  1. Attracting talent – Why Millennials are choosing to join Johnson
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  5. Alarica – new business project in the market of shoes
  6. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  7. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  8. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  9. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  10. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 15 454
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 7 688
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 269
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 1 997
  5. Kam do tepla v januári? 1 756
  6. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 388
  7. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 1 326
  8. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku 1 310
  9. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 912
  10. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 898

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Prečo sa Česi rozhodli vyhodiť vlastnú krajinu do povetria

Voliči Mariana Kotlebu a Miloša Zemana sa hnevajú na 21. storočie.

Neprehliadnite tiež

RegioJet odvezie viac ľudí, na trase medzi Bratislavou a Komárnom pridal sedadlá

RegioJet v súčasnosti prepravuje na trase medzi Bratislavou, Dunajskou Stredou a Komárnom približne 2,7 až 3 milióny cestujúcich.

Odborári z KOVO v trnavskej automobilke odmietli Moderné odbory pre výroky jeho predsedu

Rozbuškou konfliktu malo byť vyjadrenie Smolinského na sociálnej sieti, v ktorom mal napadnúť odborový zväz KOVO ako celok.

Štát nakoniec nekúpi podiel v Štvorke, SIM-karty začne predávať aj mimo pôšt

Slovenská pošta mala predkupné právo na 20 percent akcií Swan Mobile, nakoniec ho nevyužije.

Štát chce pri Jaguari stavať hotel, škôlku aj nákupné centrum

V priemyselnom parku pri Nitre vzniknú nielen fabriky, ale aj občianska vybavenosť pre verejnosť.