Na Slovensku sa podľa štatistík SAPPO (Slovenská asociácia petrolejárskeho priemyslu a obchodu) spotrebovalo vlani 1,4 miliardy litrov benzínu a 800 miliónov litrov nafty. Zo štatistík vyplýva, že minulý rok sa zo zahraničia doviezla viac ako tretina palív, v medziročnom porovnaní je to viac ako 23-percentný nárast.
Fico pripustil možnosť regulácie cien motorových palív, neupresnil však, ako by mala vyzerať. Cenu benzínu tvorí čistá cena benzínu (v ktorej je už zahrnutá marža spoločnosti), spotrebná daň a DPH. Čistá cena benzínu sa dnes v Európe pohybuje v prepočte okolo 20 korún za liter.
Po cenovej regulácii by sa palivá na Slovensku stali lacnejšími ako napríklad v okolitých krajinách. Zrejme by to vytlačilo zahraničné spoločnosti zo slovenského trhu, lebo by pre ne bolo nevýhodné predávať benzín a naftu za nízke ceny na Slovensku. Postavenie Slovnaftu na tunajšom trhu by sa teda ešte posilnilo. Pre zahraničné subjekty by však bolo výhodné nakupovať lacné pohonné látky vo veľkých objemoch na slovenskom trhu a vyvážať ich do zahraničia, kde by boli ceny vyššie. Vznikla by paradoxná situácia - vláda by pomáhala dosahovať vyššie zisky nadnárodným monopolom mimo Slovenska. Na Slovensku by sa zasa mohol objaviť nedostatok benzínu a začať energetická kríza.
Nedostatok benzínu by Slovensko muselo vykryť dovozom, avšak už za svetové ceny. Rozdiel medzi vyššou trhovou cenou a nižšou regulovanou cenou by musel niekto zaplatiť. Najskôr štát, čiže daňoví poplatníci. Dovozom by sa zároveň zhoršila obchodná bilancia zahraničného obchodu Slovenska a bol by ešte väčší tlak na oslabenie koruny.
Zavedenie regulácie cien pohonných látok nie je ani v súlade s jednotným úniovým trhom, lebo medzi krajinami únie môže byť voľný pohyb tovarov a služieb bez regulácie.
