BRATISLAVA 11. júla (SITA) - Silný rast priemyselnej produkcie by mal podľa analytikov prispieť k zúženiu deficitu zahraničného obchodu Slovenska. Ten by si mal v máji podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej polepšiť tak medzimesačne, ako aj v medziročnom porovnaní. Májové záporné saldo by malo pritom podľa nej predstavovať 5,8 mld. Sk, kým v apríli sa deficit zahraničného obchodu vyšplhal na 10,6 mld. Sk. "Rast priemyselnej výroby ťahajú predovšetkým exportne orientované odvetvia, čo podporuje naše očakávania na zlepšenie zahranično-obchodnej bilancie," konštatovala analytička. Májové údaje o vývoji zahraničného obchodu zverejní Štatistický úrad SR (ŠÚ) v stredu.
Výraznejšie by sa však mal deficit zužovať v druhej polovici roka, kedy by sa malo naplno prejaviť zvyšovanie výkonov v automobilovom priemysle, a to najmä obnova výroby vo Volkswagene a spustenie výroby v trnavskom závode PSA. "Za celý rok očakávame deficit zahraničného obchodu na úrovni 60 mld. Sk, čo by zodpovedalo 3,7 % hrubého domáceho produktu," dodala Valachyová. Pulzujúci rast ekonomickej aktivity potvrdili zverejnené údaje aj podľa analytikov VÚB banky, pričom rovnako považujú silnú priemyselnú produkciu za signál na zlepšenie zahraničného obchodu. Podľa nich by sa mal deficit v máji znížiť na 7 mld. Sk.
Menej optimistické očakávania však analytici uvádzajú pri inflácii, ktorej júnový vývoj zverejní ŠÚ rovnako v strede týždňa. Medziročný rast spotrebiteľských cien by sa mal totiž naďalej stupňovať, z májových 4,8 % na júnových 4,9 %. Medzimesačne by pritom podľa Valachyovej mali byť spotrebiteľské ceny vyššie o 0,3 %, čo by mali spôsobiť predovšetkým vyššie ceny potravín a cigariet kvôli vyšším spotrebným daniam. Jadrová inflácia by mala podľa analytičky naopak spomaliť z 2,8 % na 2,6 %, keďže ceny benzínu, ktoré sú v tomto ukazovateli zahrnuté, v máji na mesačnej báze klesli.
Podľa analýzy VÚB banky by sa júnová medziročná inflácia mohla rovnako šplhať ďalej k hranici piatich percent. Analytici banky navyše očakávajú aj rast jadrovej inflácie. Predpokladajú tiež, že centrálna banka na júlovom rokovaní Bankovej rady pristúpi k ďalšiemu zvýšeniu základných úrokových sadzieb o 50 bázických bodov. "Zvýšenie bude pravdepodobne reakciou na slabšiu korunu, vyššiu než očakávanú infláciu v druhom štvrťroku a zvyšujúce sa inflačné riziká do budúcnosti," uvádza sa v mesačnej analýze VÚB banky.
