Bratislava 7. júna (TASR) - V roku 2005 bolo odhalených 1 693 nelegálnych zamestnávaní a uložené pokuty vo výške viac ako 6,5 milióna Sk. Len v 2. polroku skontrolovali inšpektori práce 16 689 osôb prítomných na pracovisku. Zistili, že nelegálne bolo zamestnaných 803 osôb, z toho 384 žien, 54 mladistvých a 6 cudzincov. Výška uložených pokút predstavovala 2,858 milióna Sk.
Vyplýva to zo správy o výsledkoch kontrolnej činnosti zameranej na vyhľadávanie a potieranie nelegálnej práce a na nelegálne zamestnávanie za 2. polrok 2005, ktorú dnes vláda zobrala na vedomie.
Najviac nelegálne zamestnávaných osôb, 181, bolo vo veľkoobchode a maloobchode, 160 v priemyselnej výrobe, 142 v hoteloch a reštauráciách a 141 v stavebníctve. Najvyššie pokuty boli uložené vo veľkoobchode a maloobchode v súhrnnej výške 839 000 Sk, v hoteloch a reštauráciách 590 000 Sk, v stavebníctve 576 000 Sk a v priemyselnej výrobe 440 000 Sk.
Tým nelegálnym zamestnávateľom, ktorí porušili zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, hrozí od februára 2006 okrem finančnej pokuty aj 5-ročné vylúčenie z možnosti získať akúkoľvek štátnu pomoc a 5-ročný zákaz účasti na verejnom obstarávaní.
"Naďalej badať výskyt nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, k čomu prispieva celý rad faktorov, a to najmä ekonomických a sociálnych," konštatuje sa v správe.
V ekonomickej oblasti je to celková ekonomická situácia v SR, ktorá má vplyv na rozvoj podnikateľských aktivít a rast zamestnanosti. Ďalej je to úroveň daňového a odvodového zaťaženia podnikateľských subjektov, ktorá v súčasnosti je jedným z najvýraznejších motivujúcich prvkov vedúcich k existencii nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. V neposlednom rade je to aj úroveň hospodárskeho rozvoja regiónu, a to najmä nerovnováha medzi dopytom a ponukou práce v rámci lokálneho trhu práce. "Najväčšie rozdiely pritom možno pozorovať medzi Bratislavou a regiónmi východného Slovenska."
V sociálnej oblasti je to vzťah spoločenských noriem a tradícií k prejavom nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ako aj stále pretrvávajúci nízky stupeň právneho vedomia určitých skupín obyvateľstva, konštatuje predkladateľ, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.
Problémom podľa ministerstva naďalej zostáva register prihlásených osôb, ktorý vedie Sociálna poisťovňa (SP). Prihlášky sa nahrávajú do systému s viacdňovým oneskorením, čo prakticky znamená, že v čase zisťovania totožnosti osôb na pracovisku sa inšpektor práce nedozvie, či kontrolované osoby zamestnávateľ neprihlásil alebo iba ešte nie sú nahraté do systému.
Dochádza taktiež k prípadom, že chýba údaj o presnom čase prihlásenia do SP, keď je označenie len dátumom, ako problém sa podľa správy javí aj nenahrávanie dohody o vykonaní práce do registra poistencov. Ich overovanie je možné len prácnym manuálnym spôsobom priamo na príslušnej pobočke SP, čo sťažuje a predlžuje výkon inšpekcie práce.
Nie je možné overiť kontrolované osoby na pracovisku v registri poistencov SP na základe uvedenia mena, priezviska a dátumu narodenia, čo komplikuje prácu inšpektora práce v prípade, že nebola preukázaná totožnosť preukazom totožnosti, a teda nie je k dispozícii identifikačné číslo poistenca.
"Tieto skutočnosti umožňujú zamestnávateľským subjektom obísť zákaz nelegálneho zamestnávania," konštatuje MPSVR.
