Bratislava 7. júna (TASR) - V roku 2005 sa vývoz zo Slovenska medziročne zvýšil o 11,5 % a dosiahol hodnotu 993,5 miliardy Sk. Dovoz medziročne stúpol o 13,7 % na 1,069 bilióna Sk. Obchodná bilancia skončila v minulom roku s deficitom 76 miliárd Sk. Vyplýva to zo Správy o vývoji zahraničného obchodu za rok 2005 a jeho pozície v rámci Európskej únie, ktorú dnes vláda zobrala na vedomie.
Z teritoriálneho hľadiska slovenského vývozu v roku 2005 tvoril podiel vývozu do krajín Európskej únie (EÚ25) spolu 85,3 % z celkového vývozu SR, pričom do krajín EÚ15 smerovalo 57,7 % a do EÚ10 27,6 %. "Od roku 2003 je zrejmý nárast exportu do krajín EÚ10, pričom po prvý raz bol nárast vývozu do krajín EÚ10 vyšší v porovnaní s rastom vývozu do krajín EÚ15," konštatuje predkladateľ, Ministerstvo hospodárstva (MH) SR. Vývoz do ostatných krajín Európy, teda mimo krajín EÚ, v minulom roku tiež narástol a tvoril 6,7 % z celkového vývozu SR.
Najvýznamnejšie obchodné partnerské krajiny SR z hľadiska objemu vývozu v rokoch 2003 až 2005 boli Nemecko, ČR, Rakúsko, Taliansko, Poľsko a Maďarsko. Napriek tomu, že dynamika rastu exportu do Nemecka poklesla, Nemecko zostalo pre SR najvýznamnejším obchodným partnerom. Naopak, dynamika rastu exportu do ČR, Poľska, Maďarska a Talianska oproti predchádzajúcim rokom vzrástla.
Z teritoriálneho hľadiska podiel dovozu z krajín EÚ25 tvoril v roku 2005 spolu 71,1 % z celkového dovozu SR. "Nastal mierny pokles dynamiky importu hlavne z krajín EÚ15 za ostatné 2 roky," konštatuje sa v správe. Dynamický nárast dovozu je predovšetkým z ostatných európskych krajín, ktoré predstavujú 14,3 % z celkového dovozu SR, spôsobený predovšetkým nárastom dovozu z Ruska v roku 2005. Najväčší nárast dynamiky importu v roku 2005 bol z krajín Ázie. Ich podiel na celkovom dovoze predstavoval 11,9 %. Tento rast bol spôsobený predovšetkým zvýšeným dovozom z Číny.
Najvýznamnejšie obchodné partnerské krajiny SR z hľadiska objemu dovozu v roku 2005 boli Nemecko, ČR, Rusko, Taliansko, Poľsko a Rakúsko. Dynamika rastu dovozu tovarov z Nemecka poklesla, hlavne v súvislosti s poklesom dovozov príslušenstva pri výrobe automobilov. V ostatných 3 rokoch pokračoval rast dovozu tovarov z ČR a Poľska. Najväčší nárast dovozu však nastal z Ruska, čo súvisí s dovozom nerastných surovín, ako je ropa a plyn, a potom z Číny.
Z hľadiska komoditnej štruktúry slovenského vývozu sú vozidlá najvýznamnejšou položkou vývozu od roku 1998. Kým v roku 2003 dosahoval ich podiel na celkovom vývoze takmer 28 %, v roku 2005 len 18,5 %. Celkový pokles vývozu vozidiel súvisel s výpadkom výroby v automobilovom priemysle, ktorý bol zapríčinený prípravou zmeny výrobného programu v súvislosti s výrobou nového modelu Audi Q7. V nasledujúcich 2 rokoch, keď nabehnú na plnú výrobu PSA a KIA, sa podiel automobilového sektora na hospodárstve a objem exportu vozidiel budú ďalej výrazne zvyšovať.
Z hľadiska komoditnej štruktúry slovenského dovozu celkový dovoz výrazne zaťažujú výrobky v kapitole nerastné palivá. V roku 2005 ich podiel na celkovom dovoze SR predstavoval 15,7 %. Vývoj dovozu nerastných palív je ovplyvnený hlavne vývojom dovozu ropy a zemného plynu.
"Slabým článkom slovenskej ekonomiky je agrosektor. Rizikom sa javí najmä rastúci podiel deficitu agrosektora na celkovom deficite obchodnej bilancie SR," konštatuje správa. Po vstupe do EÚ sa deficit v obchode s produktmi agrosektora výrazne prehĺbil a v roku 2005 dosiahol 28 % z celkového deficitu zahraničného obchodu, a to pri relatívne nízkom podiele agrosektora, 5,3 %, na celkovom zahraničnom obchode SR. "To ukazuje na nedostatočnú schopnosť slovenských výrobcov uplatniť sa v konkurenčnom prostredí EÚ," uvádza MH.
V štruktúre exportujúcich firiem v zahraničnom obchode SR pretrváva vysoký podiel niekoľkých najväčších exportérov na celkovom vývoze. Podiel prvých 10 najväčších exportérov na celkovom slovenskom vývoze v roku 2005 bol 40,5 % a oproti roku 2004 mierne poklesol v prospech rastu podielu menších exportérov. Vstup dvoch veľkých firiem do slovenského automobilového sektora však v nasledujúcom období po nabehnutí sériovej výroby bude pôsobiť proti tejto tendencii a bude mať za následok opätovné zvyšovanie podielu veľkých exportérov.
MH v správe konštatuje, že vysoké tempo rastu, ktoré nastúpila slovenská ekonomika v predchádzajúcich rokoch, dáva pri podmienke pokračovania reformného procesu predpoklad pozitívneho vývoja. Rast dynamiky exportu sa očakáva hlavne v 2. polroku, keď má naplno spustiť výrobu automobilka PSA. Koncom minulého roka navyše rozbehol Volkswagen výrobu nového typu Audi Q7. Predpokladaný predstih rastu dynamiky vývozu pred dynamikou dovozu podporí aj spustenie výroby v automobilke KIA koncom roku 2006, odhaduje MH.
Podľa ministerstva vplyv na vývoj zahraničného obchodu sa očakáva aj v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia. Pozitívne je smerovanie slovenského zahraničného obchodu od vysokej koncentrácie exportu na niekoľko veľkých firiem k zvyšovaniu podielu menších exportérov. "Pre posilnenie tohto smerovania je potrebná podpora malého a stredného podnikania. Efektívna môže byť podpora malých exportérov v ich smerovaní na trhy EÚ a podpora stredne veľkých firiem pri exporte do tretích krajín."
"V zásade je možné konštatovať, že vstup do EÚ znamenal pre slovenský zahraničný obchod pozitívnu zmenu. Jednoznačne došlo k rozšíreniu voľného trhu pre slovenských exportérov v rámci európskeho priestoru, ale aj vo vzťahu k tretím trhom, kde EÚ ako celok má lepší prístup, aký mala SR pred vstupom do EÚ. Na druhej strane SR prevzala aj dokonalejší systém ochrany svojho trhu, než mala pred 1. májom 2004. Zlepšenie podmienok pre výrobcov a exportérov v oblasti obchodu a garancia ich stability je jednou z príčin, ktorá priamo iniciuje prílev zahraničných investícií do SR," konštatuje na záver ministerstvo.
