BRATISLAVA 31. mája (SITA) - Slovensko bolo v minulom roku z regiónu EÚ8, ktorý zahŕňa Slovinsko, pobaltské krajiny a štáty Visegrádskej štvorky, v plnení takzvanej Lisabonskej stratégie na predposlednom mieste pred Poľskom. Celkovo sa SR nachádzalo vlani v rebríčku londýnskeho inštitútu Centre for European Reform spomedzi krajín Európy na 22. mieste, pričom v roku 2004 bolo na 17. mieste. "Slovensko a Poľsko ešte stále evidujú ťažkosti s napĺňaním cieľov lisabonskej stratégie. Kým Slovensko zápasí s liberalizáciou telekomunikačného trhu, Poľsko sa potýka s viacerými problémami v oblasti zamestnanosti, výskumu a vývoja, dopravy, ako aj v oblasti štátnej pomoci," uvádza sa v najnovšej štvrťročnej ekonomickej správe Svetovej banky (SB). Najlepšie sa darilo napĺňať stratégiu spomedzi EÚ8 Slovinsku, ktoré zaznamenalo zlepšenie v oblasti inovácií, hlavne výskumu a vývoja (R&D), ako aj v oblasti zamestnanosti.
Slovinsko nasledovalo v rebríčku v rámci EÚ8 štátov ČR, ktorá však v rebríčku poklesla zo siedmeho miesta v roku 2004 na vlaňajšie 12 miesto. Celkovo vedie v napĺňaní cieľov Lisabonskej stratégie v rámci Európskej únie Dánsko, po ňom nasleduje Švédsko. Podľa SB sú v plnení cieľov v oblasti inovácií v rámci štátov EÚ8 výrazné rozdiely. Kým Slovinsko vynaložilo v minulom roku 1,6 % hrubého domáceho produktu (HDP) na oblasť R&D, Poľsko a Slovensko zaznamenali pokles týchto výdavkov. SR vynaložila vlani do uvedenej oblasti 0,53 % HDP. "Európska komisia predpokladá, že Slovensko a Poľsko dosiahne úroveň inovácií 25-člennej únie zhruba o 50 rokov, pričom Maďarsko a Slovinsko by mohli túto úroveň dosiahnuť do roku 2015.
Ako ďalej informuje správa SB, na Slovensku malo v minulom roku prístup k internetu 23 % slovenských domácností, pričom v ČR to bolo 19 %. Najvyšší počet dosiahlo Slovinsko so 48 % domácností s prístupom na internet, najnižší počet bol v Litve na úrovni 16 %. Priemer 15-člennej únie pritom dosahuje 53 % domácností. Do oblasti informačno-komunikačných technológií investovala vlani SR podľa správy 6 % HDP, pričom napríklad ČR investovala 7,1 % HDP a Poľsko 7,2 % HDP. Najviac investovalo do tejto oblasti vlani Estónsko, a to 8,6 % svojho HDP.
Takzvanú Lisabonskú stratégiu schválila v roku 2000 Európska rada s cieľom do roku 2010 spraviť z Európskej únie najkonkurencieschopnejšiu ekonomiku sveta. Stratégia stanovuje viacero priorít a cieľov a kladie dôraz na oblasti ako inovácie, výskum a vývoj, zlepšovanie podnikateľského prostredia, rast zamestnanosti, väčšiu hospodársku súťaž, liberalizáciu trhov, ochranu životného prostredia a podobne. Centre for European Reform každoročne hodnotí pokrok jednotlivých členských krajín a v každej oblasti vyberá krajiny, ktoré urobili najväčší pokrok a krajiny, ktoré v reformách najviac zaostávajú.