BRATISLAVA 25. mája (SITA) - Základom úspechu pri budovaní znalostnej ekonomiky na Slovensku bude podľa ministra výstavby a regionálneho rozvoja Lászlóa Gyurovszkeho zo SMK predovšetkým zodpovedný výber nástrojov a oblastí, ktoré sa vďaka nim budú podporovať. Ako uviedol na štvrtkovej konferencii Lisabonská stratégia v podmienkach Slovenska organizovanej Podnikateľskou alianciou Slovenska, neexistuje totiž jeden ekonomický model, ktorý by zaručoval dosahovanie cieľov lisabonskej stratégie. "Vo svete existuje viacero modelov, od silných sociálnych ekonomík až po otvorené liberálne ekonomiky, ktoré ťažia z vedomostí a znalostí. Nedá sa preto povedať, že znalostnú ekonomiku vybudujeme len na základe jedného z nich. Veľké rozdiely sú napríklad aj medzi Írskom a škandinávskymi krajinami, aj jedni aj druhí však dosiahli úspech dobrým výberom a využívaním nástrojov na podporu," povedal Gyurovszky. Dodal, že Európska únia neposkytuje návod, ktorý by hovoril, čo treba robiť, ale je prostredím, ktoré umožňuje vhodným výberom nástrojov dosiahnuť dlhodobý a silný ekonomický
Slovensko v tomto smere podľa ministra výstavby potrebuje skôr liberalizáciu a zvyšovanie konkurenčného prostredia. Ďalšie kroky treba urobiť v informatizácii spoločnosti, zlepšovaní digitálneho obsahu, "aby sa na stránky orgánov verejnej správy oplatilo chodiť," povedal. Splnomocnenec vlády pre prijatie eura Ivan Štefanec z SDKÚ vidí najväčšie rezervy v budovaní znalostnej ekonomiky v systéme vzdelávania, ktorý podľa neho potrebuje reštrukturalizáciu na všetkých stupňoch. Zamerať by sa pritom viac mal na výučbu jazykov a informatiky. Podľa Jána Mikolaja zo SNS rozvoj informačnej spoločnosti na Slovensku brzdí predovšetkým nedostatočná liberalizácia telekomunikačného trhu či nekoordinované zavádzanie systémov vo verejnej správe.
Podľa podpredsedu vlády Pála Csákyho zo SMK bude realizácia konkrétnych krokov pri napĺňaní cieľov lisabonskej stratégie na pleciach budúcej vlády. V končiacom sa vládnom období sa pritom podľa neho v tomto smere veľa neurobilo najmä preto, že kabinet mal iné priority. Jeho cieľom bolo predovšetkým ozdraviť ekonomiku, zlepšiť fiškálne výsledky a vytvoriť tak základ pre budúci ekonomický rast. "Teraz už to musí byť priorita," dodal. Súčasná vláda podľa neho okrem vytvorenia dobrej ekonomickej bázy na budovanie znalostnej ekonomiky vypracovala základné dokumenty a určila priority pri čerpaní európskych fondov. "Budovanie znalostnej ekonomiky však nemôže byť výzvou len pre vládu a parlament, ale pre celú spoločnosť," uzavrel Csáky.
