Bratislava 24. mája (TASR) - V roku 2005 sa vývoz zo Slovenska medziročne zvýšil o 11,5 % a dosiahol hodnotu 993,5 miliardy Sk. Dovoz medziročne stúpol o 13,7 % a dosiahol úroveň 1,069 bilióna Sk. Obchodná bilancia skončila v minulom roku s deficitom 76 miliárd Sk. Vyplýva to z materiálu Správa o vývoji zahraničného obchodu za rok 2005 a jeho pozície v rámci Európskej únie", ktorý vypracovalo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR.
Z teritoriálneho hľadiska slovenského vývozu v roku 2005 tvoril podiel vývozu do krajín Európskej únie (EÚ25) spolu 85,3 % z celkového vývozu SR, pričom do krajín EÚ15 smerovalo 57,7 % a do EÚ10 27,6 %. "Od roku 2003 je zrejmý nárast exportu do krajín EÚ10, pričom po prvý raz bol nárast vývozu do krajín EÚ10 vyšší v porovnaní s rastom vývozu do krajín EÚ15," konštatuje ministerstvo.
Vývoz do ostatných krajín Európy, teda mimo krajín EÚ, v minulom roku tiež narástol a tvoril 6,7 % z celkového vývozu SR. Prudký nárast exportu do Ameriky, teda export automobilov, z roku 2003 sa nepodarilo udržať a situácia sa v minulom roku zhoršila, keď export do Ameriky poklesol v porovnaní s rokom 2004 o 11,4 miliardy Sk. V minulom roku export do Ameriky predstavoval 3,7 % z celkového vývozu SR. Na druhej strane vývoz do Ázie narástol oproti roku 2004 o 10,4 miliardy Sk a podieľal sa 3,5 % na celkovom exporte SR. "Najväčší nárast dynamiky exportu v roku 2005 sa zaznamenal do krajín Afriky, čo však v absolútnych hodnotách tvorilo nárast len o 2,6 miliardy Sk z dôvodu malého podielu na našom celkovom vývoze, a to 0,6 %. Vývoz do Austrálie je zanedbateľný," dodáva ďalej MH.
Najvýznamnejšie obchodné partnerské krajiny SR z hľadiska objemu vývozu v rokoch 2003 až 2005 boli Nemecko, Česko, Rakúsko, Taliansko, Poľsko a Maďarsko. Aj napriek tomu, že dynamika rastu exportu do Nemecka v roku 2005 od roku 2003 významne poklesla, Nemecko zostalo pre SR najvýznamnejším obchodným partnerom. Naopak, dynamika rastu exportu do Česka, Poľska, Maďarska a Talianska oproti predchádzajúcim rokom vzrástla.
Z teritoriálneho hľadiska slovenského dovozu podiel dovozu z krajín EÚ25 tvoril v roku 2005 spolu 71,1 % z celkového dovozu SR. "Nastal mierny pokles dynamiky importu hlavne z krajín EÚ15 za posledné dva roky," konštatuje sa v správe. Dynamický nárast dovozu je predovšetkým z ostatných európskych krajín, ktoré predstavujú 14,3 % z celkového dovozu SR, spôsobený predovšetkým nárastom dovozu z Ruska v roku 2005. Najväčší nárast dynamiky importu v roku 2005 bol z krajín Ázie. Ich podiel na celkovom dovoze predstavoval 11,9 %. Tento rast bol spôsobený predovšetkým zvýšeným dovozom z Číny. Dovoz z krajín Ameriky je v posledných rokoch vyrovnaný, v roku 2005 tvoril 2,2 % z celkového dovozu SR, a z Austrálie je zanedbateľný. Podiel nešpecifikovaných krajín pri dovoze v systéme Intrastat a Extrastat predstavoval v minulom roku 8,0 % z celkového dovozu SR.
Najvýznamnejšie obchodné partnerské krajiny SR z hľadiska objemu dovozu v roku 2005 boli Nemecko, Česko, Rusko, Taliansko, Poľsko a Rakúsko. Dynamika rastu dovozu tovarov z Nemecka poklesla, hlavne v súvislosti s poklesom dovozov príslušenstva pri výrobe automobilov. V posledných 3 rokoch pokračoval rast dovozu tovarov z Česka a Poľska. Najväčší nárast dovozu však nastal z Ruska, čo súvisí s dovozom nerastných surovín, ako je ropa a plyn. Najväčší nárast zaznamenal okrem Ruska dovoz z Číny.
Z hľadiska komoditnej štruktúry slovenského vývozu sú vozidlá najvýznamnejšou položkou slovenského vývozu od roku 1998. Kým v roku 2003 dosahoval ich podiel na celkovom vývoze takmer 28 %, v roku 2005 to bolo len 18,5 %. Celkový pokles vývozu vozidiel súvisel s výpadkom výroby v automobilovom priemysle, ktorý bol zapríčinený prípravou zmeny výrobného programu v súvislosti s výrobou nového modelu Audi Q7. V nasledujúcom období 2 rokov, keď nabehnú na plnú výrobu závody PSA a KIA, sa podiel automobilového sektora na slovenskom hospodárstve a objem exportu vozidiel budú ďalej výrazne zvyšovať. Medzi najdôležitejšie vývozné komodity v roku 2005 ďalej patrili elektrické stroje, ktorých podiel na celkovom vývoze SR predstavoval 13,2 %, stroje s podielom 12,4 %, železo a oceľ 8,6 %, nerastné palivá 7,2 % a výrobky zo železa a ocele 3,4 %.
Z hľadiska komoditnej štruktúry slovenského dovozu celkový dovoz SR výrazne zaťažujú výrobky v kapitole nerastné palivá. V roku 2005 ich podiel na celkovom dovoze SR predstavoval 15,7 %. Vývoj dovozu nerastných palív je ovplyvnený hlavne vývojom dovozu ropy a zemného plynu. Medzi najdôležitejšie komodity dovozu v roku 2005 ďalej patrili elektrické stroje s podielom na celkovom dovoze SR 14,7 %, stroje s podielom 14,6 %, vozidlá 13,4 %, plasty a výrobky z nich 4,8 % a nástroje a prístroje optické 4,5 %.
"Slabým článkom slovenskej ekonomiky je agrosektor. Rizikom sa javí hlavne rastúci podiel deficitu agrosektora na celkovom deficite obchodnej bilancie SR," konštatuje v správe MH. Po vstupe do EÚ sa deficit v obchode s produktmi agrosektora výrazne prehĺbil a v roku 2005 dosiahol 28 % z celkového deficitu zahraničného obchodu, a to pri relatívne nízkom podiele agrosektora, 5,3 %, na celkovom zahraničnom obchode SR. "To ukazuje na nedostatočnú schopnosť slovenských výrobcov uplatniť sa v konkurenčnom prostredí EÚ," uvádza MH.
V štruktúre exportujúcich firiem v zahraničnom obchode SR pretrváva vysoký podiel niekoľkých najväčších exportérov na celkovom vývoze. Podiel prvých 10 najväčších exportérov na celkovom slovenskom vývoze v roku 2005 predstavoval 40,5 % a oproti roku 2004 mierne poklesol v prospech rastu podielu menších exportérov. Vstup 2 veľkých firiem do slovenského automobilového sektora však v nasledujúcom období po nabehnutí sériovej výroby bude pôsobiť proti tejto tendencii a bude mať za následok opätovné zvyšovanie podielu veľkých exportérov.
Vysoké tempo rastu, ktoré nastúpila slovenská ekonomika v predchádzajúcich rokoch, dáva pri podmienke pokračovania reformného procesu predpoklad pozitívneho vývoja. Rast dynamiky exportu sa očakáva hlavne v druhom polroku, keď má naplno spustiť výrobu automobilka PSA. Koncom minulého roka navyše rozbehol Volkswagen výrobu nového typu Audi Q7. Predpokladaný predstih rastu dynamiky vývozu pred dynamikou dovozu podporí aj spustenie výroby v automobilke KIA koncom roku 2006.
Vplyv na vývoj zahraničného obchodu sa očakáva aj v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia. Pozitívne je smerovanie slovenského zahraničného obchodu od vysokej koncentrácie exportu na niekoľko veľkých firiem k zvyšovaniu podielu menších exportérov. Pre posilnenie tohto smerovania je potrebná podpora malého a stredného podnikania. Ako ukazujú výsledky analýzy vývoja štruktúry podnikateľskej sféry, efektívna môže byť podpora malých exportérov v ich smerovaní na trhy EÚ a podpora stredne veľkých firiem pri exporte do tretích krajín.
V zásade je možné konštatovať, že vstup do EÚ znamenal pre slovenský zahraničný obchod pozitívnu zmenu. Jednoznačne došlo k rozšíreniu voľného trhu pre slovenských exportérov v rámci európskeho priestoru, ale aj vo vzťahu k tretím trhom, kde EÚ ako celok má lepší prístup aký mala SR pred vstupom do EÚ. Na druhej strane SR prevzala aj dokonalejší systém ochrany svojho trhu, než aký mala pred 1. májom 2004. Zlepšenie podmienok pre výrobcov a exportérov v oblasti obchodu a garancia ich stability je jednou z príčin, ktorá priamo iniciuje prílev zahraničných investícií do SR.
TASR o tom informovala Dagmar Hlavatá z oddelenia pre komunikáciu s verejnosťou MH SR.
