Ide o prekonanie dôsledkov, ktoré súvisia s poklesom hodnoty domácej meny - tureckej líry o 30 % po uvoľnení jej kurzu vo februári.
Po poslednom stretnutí s predstaviteľmi Medzinárodného menového fondu (MMF), Svetovej banky (SB) a amerického ministerstva financií K. Derviš uviedol, že jeho krajina verí, že pomoc príde včas. Podľa neho to znamená, že Turecko potrebuje peniaze do polovice apríla. "Ak prídu neskôr, bude to problém," dodal.
Minister vo svojom programe na prekonanie krízy počíta s tým, že parlament schváli 15 jeho zásadných nápravných opatrení, ktorými sa vytvoria zákonné podmienky pre reformy. Avšak doteraz sa ešte ani jeden návrh zákona do parlamentu nedostal. Parlament ich musí schváliť do 30. apríla.
Obavy akciového trhu, že vláda zostane len pri slovách a politici sa nezbavia zlých návykov veľa hovoriť a málo robiť, v utorok zapríčinili silný pokles akcií. Uviedol to denník Wall Street Journal Europe. Index istanbulskej burzy sa v utorok znížil o vyše 800 bodov a prvýkrát od 22. februára tohto roka klesol pod 8 000 bodov. Za deň stratil 4,5 % hodnoty.
"Prvýkrát si verejnosť a vláda uvedomujú reálne problémy a potrebu riešiť ich bez akéhokoľvek ďalšieho odkladu," citoval anglický denníka Financial Times prezidenta koncernu Tofaš Bülenta Ozaydinliho, ktorý dodal: "Doteraz sa riešenie problémov odkladalo. Robili sa len kozmetické úpravy. A ľudia teraz aj v tej najodľahlejšej dedine vidia, že už niet kam ustupovať."
Turecký zväz obchodných komôr a búrz vo svojej výzve žiada, aby sa rozpútala "nová vojna liberalizácie", aby sa krajina zachránila pred zruinovaním. Takto to bolo aj po krachu Osmanskej ríše v roku 1923.
V Turecku treba nasadiť veľmi silnú liečbu, aby sa predišlo zhoršeniu stavu pacienta. Okrem iného pôjde o drastické zníženie štátnych výdavkov, zastavenie rastu miezd a odchod štátu z ekonomiky. Najväčším tureckým problémom je však kríza likvidity.
(1 USD = 48,600 SKK)
* jns gl