Taškent 28. marca (TASR) - Po rokoch úsilia o privedenie Uzbekistanu k reformám sa Medzinárodný menový fond (MMF) skutočne rozhodol v apríli zatvoriť svoju kanceláriu v Taškente. Keď sa 14. apríla po trojročnom pobyte v tejto stredoázijskej republike vráti jeho predstaviteľ Christoph Rosenberg do Washingtonu, nikto ho nenahradí. MMF došiel k tomu istému záveru ako predstavitelia mnohých zahraničných spoločností, ktoré v posledných rokoch opustili Uzbekistan, trpiaci korupciou a ťažkými podmienkami na investovanie.
V pozadí rozhodnutia MMF je rast napätia medzi medzinárodným spoločenstvom a prezidentom Islamom Karimovom. Paleta rozporov je široká - od dodržiavania ľudských práv cez všetky dôležité oblasti až po rámcové ekonomické podmienky. Tie sa od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991 v Uzbekistane zmenili minimálne. Medzinárodní aktivisti uvádzajú, že Karimov režim patrí pri nedodržiavaní ľudských práv medzi najbrutálnejšie na svete.
Zahraničné spoločnosti pred desaťročím hodnotili Uzbekistan ako jednu z najperspektívnejších investičných krajín Strednej Ázie. Republika má 24 miliónov obyvateľov, 45 % populácie regiónu. Známe sú jej zásoby zlata, ropy a plynu, výborné podmienky na pestovanie bavlníka. Napriek tomu Uzbekistan dosiahol za roky 1999 a 2000 spolu len štyri doláre zahraničných investícií na obyvateľa, susedný Kazachstan 103 USD.
Prezident Karimov odmietol koncepciu vytvorenia strednej spotrebiteľskej vrstvy v krajine. Uzbekistan sužuje aj inflácia, ktorá podľa MMF dosiahla vlani 56 %, taškentská vláda tvrdí, že bola len polovičná. Podľa MMF došlo k znehodnoteniu uzbeckej meny za rok o 132 %, v kazašskej len o 5 %.
Mnohé zahraničné firmy prešli z Uzbekistanu do susedného Kazachstanu, ktorý má 15 miliónov obyvateľov, ale oveľa liberálnejšie podnikateľské prostredie.
Karimov odmieta hlavnú požiadavku MMF, aby sa národná mena, som, stal voľné vymeniteľný za tvrdé valuty. To by umožnilo domácim a zahraničným investorom, aby mohli svoje zisky vymeniť za doláre a repatriovať ich domov, alebo aby za ne nakúpili uzbecké exportovateľné produkty.
Súčasne pomery však vedú len k rozvíjaniu čierneho valutového trhu. Na ulici sa dolár vymieňa za 900 somov, kým oficiálny kurz je 1 ku 340.
Od roku 1991 Karimov viackrát prisľúbil zavedenie konvertibility somu. V roku 1996 dokonca oznámil aj program, podľa ktorého sa táto úloha mala splniť do konca decembra. Svoje rozhodnutie však náhle zmenil, keď príjmy za export bavlny a zlata prudko klesli.
Rosenberg tvrdí, že Karimov a ľudia okolo neho nemajú záujem o zmenu systému. Krajina produkuje bavlnu veľmi lacno a oni žnú mimoriadne zisky za jej predaj na svetovom trhu. Predstaviteľ MMF uviedol, že Uzbekistan dnes predstavuje jeden komplexný korupčný štátny systém. Ten prináša obrovské zisky niekoľkým favorizovaným jednotlivcom.
Informoval denník Wall Street Journal Europe.
(1 USD = 48,600 SKK)
* jns zll