To si vyžaduje opatrenia, ktoré sa doteraz zrealizovali len do polovice. Pri napĺňaní stanovenej agendy bude musieť európska pätnástka pristupovať k ekonomickej a sociálnej politike, ako aj k otázke životného prostredia rovnako ambiciózne ako v prípade prechodu na spoločnú menu.
ENERGETIKA:
Španielske predsedníctvo vo svojom programe deklarovalo, že sa bude snažiť dosiahnuť politickú dohodu v oblasti úplného otvorenia trhu v rezorte energetiky. V súčasnosti sa pracuje na uzatvorení dohody, podľa ktorej si budú podniky v roku 2004 môcť vybrať svojho dodávateľa. V Barcelone sa teda bude diskutovať o integrácii energetického trhu, ktorá naruší izolovanosť niektorých krajín.
PLNÁ ZAMESTNANOSŤ:
Dosiahnutie stavu "bohatstva" súvisí s mierou zamestnanosti, avšak stagnácia ekonomiky schladila optimizmus z Lisabonu. Vyššia miera zamestnanosti má spojitosť s posúvaním odchodu obyvateľstva do dôchodku, podporou mobility a zamestnanosti žien a s liberalizáciou pracovného trhu.
VZDELÁVANIE A VÝSKUM:
Vyše 150 miliónov Európanov nedokončilo strednú školu a len málo dospelých pokračuje v ďalšom vzdelávaní pre svoj profesionálny rast. Podľa Európskej komisie súvisí zlepšenie vzdelávacieho systému s ekonomickým rastom.
INOVÁCIA:
Jednou z oblastí, kde lisabonská stratégia zjavne zaostáva, je akceptácia patentov, čo by prispelo k zvýšeniu konkurencieschopnosti. Nedostatky v tejto oblasti majú za následok, že patenty sú v EÚ až päťnásobne drahšie ako v USA. Spor o znení tohto dokumentu oddialil opäť jeho prijatie.
DOPRAVA:
Liberalizácia v oblasti dopravy figuruje tiež na programe barcelonského summitu. Francúzsko sa však stavia odmietavo k prijatiu opatrení týkajúcich sa železničnej dopravy. Rovnako nedôverčivý postoj má aj voči zrušeniu hraníc v európskom vzdušnom priestore v snahe o vytvorenie "spoločnej oblohy".
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE:
Počas minuloročného júnového summitu vo švédskom Göteborgu sa pätnástka rozhodla stanoviť kritéria pre životné prostredie. Stratégie v oblasti energetiky a dopravy sa preto musia podriaďovať Kjótskemu protokolu.
JEDNOTNÝ FINANČNÝ TRH:
Vo februári sa začala kliesniť cesta pre integráciu európskych búrz v roku 2003 a európskych finančných trhov v roku 2005. Cieľom je zredukovať náklady na prílev kapitálu v snahe prilákať investície do EÚ.
EURÓPSKA STREDOMORSKÁ BANKA:
Streda 14. marca bude dňom ministrov hospodárstva a financií. Rada ministrov financií (Ecofin) bude diskutovať o možnostiach vytvorenia banky na pomoc stredmorským krajinám. Ide o myšlienku španielskeho premiéra Josého Maríu Aznara, s ktorou sa severnejšie položené krajiny stotožňujú len s veľkou nechuťou.
EURÓPSKA CENTRÁLNA BANKA:
Boj o miesto nástupcu prezidenta Európskej centrálnej banky Wima Duisenberga po jeho predčasnom odstúpení v roku 2003 sa môže začať. Pätnástka musí tiež rozhodnúť o tom, kto nahradí viceprezidenta Christiana Noyera, ktorý 1. júna opustí svoj post. V Barcelone sa budú preverovať mená prvých kandidátov.
BLÍZKY VÝCHOD:
Španielske predsedníctvo malo v úmysle vyhnúť sa vťahovaniu zahraničnej politiky do programu summitu, ktorý bude v podstate čisto ekonomický. Nemožno sa však vyhnúť tomu, aby sa únia nevenovala aj eskalácii násilia na Blízkom východe, hoci sa neočakáva žiadna spoločná iniciatíva.
REFORMA ÚNIE:
Generálny tajomník Rady EÚ Javier Solana predstaví prvý návrh na reformu spôsobu práce únie týkajúcu sa posilnenia právomocí šéfov štátov a vlád a ukončenia doterajšieho rotačného systému predsedníctva, podľa ktorého sa jednotliví členovia striedajú na čele únie každých šesť mesiacov.