BRATISLAVA - Slovensko dosahuje dobré výsledky v raste hrubého domáceho produktu a s pozitívnym ratingom sa zviditeľnilo v zahraničí. Zo strednodobého hľadiska zaostávame vo vzdelávaní, budovaní diaľnic a v priemyselných inováciách.
To je podľa výsledkov piatkového Progresívneho fóra organizovaného Nadáciou Fridricha Eberta realita a výzva Slovenska do budúcnosti. Odpovede na to, ako dosiahnuť, aby krajine neušiel európsky vlak konkurencieschopnosti v diskusii Slovensko dnes a zajtra hľadali ekonómovia, sociológovia a zástupcovia priemyslu.
Slovensko by sa malo stať lídrom vo výrobe automobilov v prepočte na jedného obyvateľa. "Ukazuje sa však, že potreby automobilového priemyslu nie sú uspokojované, že máme nevyhovujúcu úroveň a štruktúru vzdelania," myslí si Brigita Schmögnerová, exministerka financií. Šéf Slovenskej priemyselnej a obchodnej komory Peter Mihók doplnil, že automobilky budú každý rok potrebovať tisíce nových pracovníkov a naše školstvo zďaleka nie je pripravené pokryť ich potreby. Preto hrozí, že zahraniční investori budú nútení uprednostniť zahraničných pracovníkov na úkor domácich.
Jedným z problémov súčasného Slovenska je zaostávanie v poznatkovej ekonomike. Na rozvoj priemyslu môže mať negatívny vplyv aj nechuť domácich podnikov investovať do výskumu a inovatívnych riešení. Slovenskí podnikatelia totiž nie sú zvyknutí tvoriť dlhodobejšie obchodné plány a nemajú dostatok voľných prostriedkov na investície.
Mihók tiež upozornil aj na nedostatočné prepojenie vzdelávania s firmami. Napríklad študenti univerzít takmer nespolupracujú s podnikmi, ako je zvykom v západnej Európe. Taktiež často preberajú učivo, ktoré je zastarané. Podľa Schmögnerovej ešte stále nechápeme, že poznatková ekonomika sa zakladá na rozvoji ľudského faktora. Slovensko by podľa nej malo "racionálne vynakladať prostriedky na vzdelanie, kultúru a zdravie človeka".
Sociologička Zuzana Kusá pripomína, že úspech krajiny sa nedá merať len makroekonomickými číslami, ale kvalitou života ako celku. Vláda sa podľa nej nedostatočne angažuje v začleňovaní chudobných a dlhodobo nezamestnaných do spoločnosti, aj keď sa na to zaviazala v lisabonskej stratégii. Na európske pomery vysoká, vyše trinásťpercentná nezamestnanosť, podľa nej nemá vážny vplyv na celkové hospodárske výsledky štátu, ale môže oslabovať spoločnosť. "Je vedecky dokázané, že čím vyššia je v krajine nezamestnanosť, tým menej štrajkov organizuje produktívne obyvateľstvo. Oslabuje sa tak jeho schopnosť vyjednať si adekvátne platy a iné sociálne istoty," tvrdí Kusá.
(lh)
