Londýn/Praha 18. marca (TASR) - Česko prehralo londýnsku arbitráž s japonskou bankou Nomura. Arbitri rozhodli, že ČR dostatočne neochránila investíciu Japoncov v bývalej Investičnej a poštovej banke (IPB). Nomura od štátu požaduje až 40 miliárd CZK, v prepočte 50 miliárd SKK. Informáciu českému internetovému portálu novinky.cz potvrdil mediálny zástupca firmy Nomura Jiří Hrabovský.
"Nomura víta verdikt, podľa ktorého Česká republika svojím postupom v prípade IPB porušila svoje medzinárodné záväzky. S dôverou očakávame ďalšie pojednávanie, na ktorom bude stanovená výška škody, ktorú nám bude musieť ČR uhradiť," uviedol Hrabovský.
Koľko bude musieť český štát nakoniec zaplatiť, arbitri ešte len rozhodnú. Výšku odškodnenia určia až potom, keď preštudujú znalecké posudky.
Okrem arbitráže v Londýne vedie Česko s Nomurou i ďalší arbitrážny spor v Zürichu. Český štát sa tam, naopak, domáha, aby mu Nomura zaplatila 263 miliárd CZK za škody, ktoré vznikli počas jej pôsobenia v IPB.
Hrabovský podľa portálu novinky.cz dúfa, že Nomura bude úspešná i v tomto spore. "Predpokladáme tiež, že výrok londýnskej arbitráže podstatne ovplyvní žalobu, ktorou sa Česká republika usiluje o náhradu nákladov spojených s nútenou správou v IPB u arbitrážneho tribunálu v Zürichu," doplnil.
Nomura zažalovala český štát za to, že neočistil IPB od zlých úverov, zatiaľ čo u ostatných bánk tak urobil. Nomura tvrdí, že podmienky predaja IPB boli šité priamo na mieru ČSOB. Vtedajšia vláda naopak tvrdí, že predaj banky bol jediný možný krok, ktorý mohol zabrániť jej úplnému pádu, pripomína portál novinky.cz.
Česká národná banka (ČNB) uvalila so súhlasom ministerstva financií 16. júna 2000 na IPB nútenú správu. "Hrozila rozsiahla finančná a makroekonomická kríza v českej ekonomike," uviedol pre český denník Aktuálně vtedajší minister financií Pavel Mertlík. "Podľa odhadov ČNB by krach IPB bez udržania tejto banky v chode znamenal stratu 2 až 4 % hrubého domáceho produktu (HDP)," dodal Mertlík, ktorý je dnes hlavným ekonómom v Raiffeisenbank.
O niekoľko dní neskôr, 19. júna, bola podpísaná dohoda s ČSOB, že prevezme IPB. Štát k tomu poskytol záruku za aktíva IPB. "Rýchly prevod na strategického investora bol nevyhnutný, aby ľudia nestratili úplne dôveru v banku a nevyberali ďalšie a ďalšie vklady," cituje denník z dôvodovej správy ČNB ku kauze. Bývalí manažéri IPB a tiež opozičná ODS sú však toho názoru, že banka bola schopná fungovať a nútená správa bola príčinou konečného krachu.
V danej situácii bolo podľa bankového dohľadu uvalenie nútenej správy a následný rýchly predaj najvhodnejším riešením. Odlev vkladov totiž pokračoval i po vstupe núteného správcu do banky. V tom čase už naviac bola banka v krízovej situácii s vyplácaním vkladov. Od februára do začiatku júna 2000 si ľudia odniesli okolo 34 miliárd CZK. IPB sama oznámila centrálnej banke, že hrozí problém s likviditou a požiadala o pôžičku až do výšky 10 miliárd CZK. V nadväznosti na to sa ČNB rozhodla konať.
Problémy IPB sa ťahali z minulosti, pripomína Aktuálně. V roku 1998 sa rozhodla vláda predať svoj viac ako tretinový podiel v IPB japonskej finančnej skupine Nomura za 3 miliardy CZK. Japonci prisľúbili navýšiť základný kapitál o 6 miliárd CZK.
To se ukázalo ako nevyhnutné, píše ďalej Aktuálně, pretože audit za rok 1997 prišiel na to, že treba vytvoriť rad opravných položiek. Finančná situácia banky sa vstupom silného investora stabilizovala. Vklady síce rástli, a to veľmi rapídne, ale prehlbovali sa tiež problémy so zlými úvermi. Banka ich dočasne riešila napr. prevodmi cenných papierov. Vďaka tomu vzbudila pozornosť ČNB.
Kontrola zistila, že je potrebné vytvoriť ďalšie opravné položky vo výške rádovo desiatok miliárd korún. Proti tomu sa IPB ohradila a vyhla sa rýchlej akcii ČNB, uvádza Aktuálně.
"Bolo by nezodpovedné hneď vyhlásiť nútenú správu. Pokiaľ by sa ukázalo, že bola neopodstatnená, ťažko by sa vracalo poškodenie banky," cituje Aktuálně opäť z dôvodovej správy ČNB.
(1 CZK = 1,303 SKK)