Brusel 24. februára (TASR) - Ženy zarábajú v Európskej únii v priemere o 15 % menej ako muži a odstraňovanie rozdielov medzi oboma pohlaviami pokračuje len veľmi pomaly. Na Slovensku je tento rozdiel jedným z najmarkantnejších v rámci EÚ. Spomedzi žien pracujúcich na čiastočný úväzok je v únii najmenej Sloveniek a slovenské ženy s malými deťmi odpracujú v týždni viac hodín než ženy v 23 ďalších krajinách EÚ. Vyplýva to z výročnej správy o rodovej rovnosti týkajúcej sa roku 2004, ktorú dnes zverejnila Európska komisia.
Problematické zosúlaďovanie práce s osobným životom má za následok, že mnohé ženy odchádzajú z pracovného trhu a ich miera zamestnanosti (56 %) je o 15 % nižšia ako u mužov. Na Slovensku je tento rozdiel asi 13-% pri približne 51-% zamestnanosti žien. U vekovej skupiny 55 až 64 rokov, kde európsky priemer miery zamestnanosti žien dosahuje necelých 32 %, je Slovensko s 12 %, keď za ním nasleduje len Malta.
Prácu na čiastočný pracovný úväzok využíva v únii v priemere 32 % žien a 7 % mužov. Na Slovensku je tento podiel najnižší, keď na čiastočný pracovný úväzok pracujú asi 4 zo 100 žien a 1 zo 100 mužov. Najviac takýchto zamestnancov je v Holandsku (75 % žien a vyše 20 % mužov).
Ženy sa často sústreďujú len v niektorých sektoroch, pričom 4 z 10 pracujú v zdravotníctve, verejnej správe alebo školstve - v porovnaní s 2 z 10 mužov. Platy žien sú v priemere o 15 % nižšie ako platy mužov. Na Slovensku ženy zarábajú asi o jednu štvrtinu menej ako muži. Tento rozdiel je druhý najvyšší po Cypre a SR patrí medzi päť krajín, kde sa od roku 1999 ešte zvýšil.
Ženy v súčasnosti ešte stále zastávajú málo vysokých postov. Na manažérskych pozíciách v Európe majú ženy 32-% zastúpenie. Najviac manažérok je v Litve, Lotyšsku a Estónsku. Európsky priemer však prevyšuje 7 z 10 nových členských krajín vrátane Slovenska a len 4 z pôvodnej európskej pätnástky.
Najviac žien v uplynulom roku bolo vo švédskom, dánskom a holandskom parlamente, najmenej ich mal maďarský a maltský zákonodarný zbor. Slovensko sa nachádza v druhej polovici tabuľky zaostávajúc za európskym priemerom.
Slovenské ženy, ktoré majú deti mladšie ako 6 rokov, odpracujú spolu so Slovinkami v rámci únie najviac hodín do týždňa, pričom v tomto aspekte takmer neexistuje rozdiel medzi nimi a bezdetnými ženami. Zatiaľ čo Slovenky strávia v práci necelých 40 hodín týždenne (takmer o 9 viac ako európsky priemer), Holanďanky odpracujú len asi polovicu. Muži, ktorí majú deti, odrobia 42 hodín, čo približne zodpovedá európskemu priemeru.
V oblasti vzdelávania 8 z 10 žien v EÚ dosiahlo minimálne stredoškolské vzdelanie, zatiaľ čo u mužov to boli menej než 3/4. Slovensko a Česko majú pritom najvyšší podiel mužov s minimálne stredoškolským vzdelaním (asi 91 %). V prípade žien je SR s 92 % na druhom mieste za Slovinskom. Oveľa horšia je situácia v celoživotnom vzdelávaní, do ktorého sa zapája len asi 6 % žien a 5 % mužov, čím Slovensku patrí 5. miesto od konca. Najväčší záujem o celoživotné vzdelávanie majú Švédky (40 %), najmenší Grékyne (2 %).
Zo správy takisto vyplýva, že priemerný vek prvorodičiek sa stále zvyšuje. Na Slovensku v roku 2003 predstavoval 25 rokov (v roku 1999 to bolo 24 rokov), čím patria slovenské prvorodičky po Litve, Estónsku a Lotyšsku k najmladším v únii. Prvé dieťa najdlhšie odkladajú Britky a Španielky, ktoré sa stávajú po prvý raz matkami ako 29-ročné.