Neetické správanie podnikateľov často sprevádzajú nesplnené sľuby a klamstvo. Nie každý poškodený sa nakoniec dočká svojich peňazí. ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR |
Slovenské podnikateľské prostredie od začiatku trpelo najmä veľkými podlžnosťami, ktoré vznikali medzi podnikateľmi samotnými, ale aj vo vzťahu k štátu. "Na začiatku deväťdesiatych rokov bola druhotná platobná neschopnosť v hodnote 500 miliárd korún, každý bol každému niečo dlžný," povedal tajomník Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Ján Vlčko.
Juraj Borovský z Fakulty manažmentu Univerzity Komenského v Bratislave si myslí, že včasné vyrovnávanie pohľadávok v slovenskom biznise sa príliš nezlepšuje. Odhaduje, že hodnota druhotnej platobnej neschopnosti v roku 2002 predstavovala až 400 miliárd korún. Aj v posledných rokoch sa pohybuje na približne rovnakej úrovni. Vzhľadom na neustály ekonomický rast krajiny to podľa Borovského predstavuje približne rovnakú sumu ako v 90. rokoch. "Na základe odhadov si len podnikatelia v súčasnosti navzájom dlhujú na nesplatených faktúrach asi 120 miliárd korún," hovorí Borovský.
Tajomník priemyselnej komory Vlčko tvrdí, že etika podnikateľov sa rokmi zlepšuje a postupne nastáva "upratanie" vzťahov medzi obchodnými partnermi. Aj členstvo v rôznych združeniach napomáha tomu, že nechcú riskovať povesť neetického podnikateľa. Jedným z podstatných nedostatkov na Slovensku je podľa Vlčka korupcia a klientelizmus pri verejných obstarávaniach.
Aj riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Roberta Kičina tvrdí, že etika v podnikaní sa za posledných päť rokov zlepšila. Podnikatelia lepšie hodnotia spoľahlivosť a finančnú disciplínu svojich obchodných partnerov. Vďaka lepšej dostupnosti úverov sa zlepšuje ich schopnosť plniť si záväzky. Vítajú rýchlejšie riešenie sporov vrátane súdnych. Vyplýva to z výsledkov výskumu podnikateľského prostredia, ktorý na sto vybraných domácich firmách PAS robí každého štvrťroka.
Podľa predstaviteľov priemyslu je na Slovensku neetické správanie čoraz riskantnejšie. Na druhej strane slovenskí biznismeni sú opatrní pri vstupe napríklad na ruský trh. "Slovenské spoločnosti zatiaľ dôverujú len podnikaniu v Moskve. Do iných gubernií sa príliš nehrnú, lebo nepoznajú tamojšie podnikateľské prostredie," povedal tajomník priemyselnej komory Vlčko.