Slovenskí podnikatelia budú môcť poskytovať svoje služby v krajinách EÚ

Štrasburg/Bratislava 16. februára (TASR) - Slovenskí podnikatelia budú môcť poskytovať svoje služby v ktorejkoľvek krajine Európskej únie (EÚ) a pri ich ...

Štrasburg/Bratislava 16. februára (TASR) - Slovenskí podnikatelia budú môcť poskytovať svoje služby v ktorejkoľvek krajine Európskej únie (EÚ) a pri ich činnosti sa na nich budú vzťahovať slovenské zákony. Ak to však bude v záujme verejnej politiky, verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia, či životného prostredia v mieste poskytovania týchto služieb v hostiteľskej krajine, bude mať táto krajina právo vyžadovať aj uplatňovanie svojej legislatívy.

Stane sa tak potom, keď do platnosti vstúpi smernica o službách, ktorú dnes Európsky parlament (EP) veľkou väčšinou hlasov schválil v prvom čítaní. Cieľom smernice je umožniť poskytovateľom služieb jednoduchší výkon práva na voľný pohyb služieb a práva usadiť sa na tieto účely v inej členskej krajine EÚ.

Ako TASR ďalej informovala Zuzana Andrejčáková zo slovenského sektora tlačového oddelenia EP, pôvodný návrh bol hlasovaním značne zmenený, hoci jeho pôvodný cieľ - zabezpečenie poskytovania služieb v celej EÚ bez zbytočných obmedzení - sa zachoval. Stane sa tak pri súčasnom rešpektovaní sociálnych práv zamestnancov, ktoré určia národné zákony.

V najkontroverznejšej časti pôvodného návrhu poslanci aj napriek predchádzajúcim nezhodám dospeli k dohode. Európska komisia (EK) totiž navrhovala "zásadu krajiny pôvodu", podľa ktorej mal poskytovateľ služieb pri ich výkone podliehať len zákonom štátu, kde má registrované svoje sídlo, a nie zákonom krajiny, v ktorej služby poskytuje. Zásada bola premenovaná na "slobodu poskytovať služby" a schválená tak, aby jej podstata, t.j. uplatňovanie zákonov krajiny pôvodu v hostiteľskej krajine, bola zachovaná, avšak za platnosti jednej podmienky. Tou je, že hostiteľským krajinám musí byť zároveň umožnené, aby mohli na poskytovanie služieb na ich území ukladať aj svoje požiadavky, ak sú oprávnené v záujme verejnej politiky, bezpečnosti verejnosti, ochrany životného prostredia a verejného zdravia. Sloboda poskytovať služby navyše nebráni členským štátom uplatňovať svoje predpisy o pracovných podmienkach, vrátane pravidiel stanovených v kolektívnych zmluvách.

Európski socialisti pôvodne žiadali pridať do zoznamu týchto dôvodov aj ochranu spotrebiteľa a sociálnu politiku, v záverečných vyjednávaniach však napokon od tohto zámeru upustili, čím vytvorili priestor pre konečný kompromis. Aj v ostatných, pôvodne takisto kontroverzných otázkach, sa napokon tiež podarilo dosiahnuť kompromis.

Smernica, teda umožnenie voľného pohybu služieb v EÚ, sa má vzťahovať na všetky služby, okrem navrhovaných výnimiek. Tieto výnimky zahŕňajú finančné služby, daňové služby, služby realizované prostredníctvom elektronickej komunikácie, prepravné služby vrátane taxi služieb, služieb prvej pomoci a prístavných služieb (s výnimkou prepravy hotovosti a prepravy telesných pozostatkov), služby vo verejnom záujme (napr. vzdelávanie), audiovizuálne služby, zdravotnícke služby (štátne aj súkromné), herné aktivity, právne služby, služby notárov, agentúry na sprostredkovanie dočasnej práce, bezpečnostné služby a dopravné služby.

V texte smernice síce neexistuje presný zoznam služieb, na ktoré sa bude vzťahovať voľný pohyb v rámci EÚ, niektoré služby sa v nej však spomínajú. Ide napr. o obchodné služby (poradenstvo, certifikácia a testovanie, údržba, reklamné služby, činnosť komerčných agentúr a agentúr poskytujúcich zamestnanie), o služby v oblasti trhu nehnuteľností, konštrukčné služby (napr. služby architektov), distribučné služby, organizáciu podujatí, činnosť autopožičovní, služby v oblasti turizmu a tiež služby športových, oddychových a zábavných centier.

Smernica sa má uplatňovať bez toho, aby tým bolo dotknuté pracovné a trestné právo; verejná správa a vzťahy medzi sociálnymi partnermi (vrátane práva na odborársku činnosť a kolektívne zmluvy). Okrem toho sa nemá dotýkať ani európskych a národných opatrení, zameraných na ochranu kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, a pluralizmu v médiách. Predpisy členských krajín v oblasti sociálneho zabezpečenia tiež nemajú byť smernicou ovplyvnené, rovnako ani národná legislatíva v oblasti bezpečnosti.

Smernica sa má vzťahovať na "služby všeobecného hospodárskeho záujmu", teda služby poskytované súkromnými spoločnosťami v oblasti verejného sektora - napr. poštové služby, plynárenstvo, atď., jedine v prípade, ak už boli liberalizované. Nezahŕňa teda ich liberalizáciu, ani privatizáciu verejných subjektov poskytujúcich takéto služby. Definíciu toho, čo je "službou všeobecného hospodárskeho záujmu" ponecháva kompromis na jednotlivých členských krajinách.

EP odsúhlasil aj významné zjednodušenia administratívnych postupov ako napríklad zavedenie "jednotného miesta kontaktu" pre vybavovanie všetkých formalít súvisiacich s rozbiehaním služieb v inom členskom štáte, či umožnenie nenákladnej registrácie prostredníctvom internetu.

Odhady EK uvádzajú, že služby majú v EÚ 70-% podiel na pracovnom trhu. Aj napriek tomu však existuje obrovská priepasť medzi predstavou integrovanej európskej ekonomiky a realitou, s ktorou sa stretávajú európski občania a európski poskytovatelia služieb.

Návrh Smernice, ktorý by túto priepasť preklenul a predišiel tak mnohým sťažnostiam objavujúcim sa pred Európskym súdnym dvorom, EK v januári 2004 prezentovala ako jeden z hlavných prvkov reformy Lisabonskej stratégie. Vypracoval ho vtedajší komisár pre vnútorný trh Fritz Bolkestein, kvôli čomu ho mnohí začali označovať termínom "Bolkesteinova smernica". Základom obsahu sa stala myšlienka úplného odstránenia právnych a administratívnych bariér, ktoré bránia voľnému obchodu so službami v rámci EÚ.

Smernica sa vo februári 2004 dostala do parlamentných výborov EP, pričom hlavná zodpovednosť pripadla Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov (IMCO) a jeho spravodajkyni Evelyne Gebhardtovej. Poradnú úlohu dostalo ďalších 9 výborov. Do konečného hlasovania výboru IMCO, ktoré sa uskutočnilo v novembri 2005, bolo k návrhu smernice EK predložených rekordných 1 600 pozmeňujúcich návrhov, z ktorých výbor akceptoval 213. K nim pred hlasovaním v pléne pribudli ďalšie a poslanci tak napokon dnes rozhodli o tom, že pôvodný návrh EK prešiel zmenami značného rozsahu.

Keďže išlo o hlasovanie v prvom čítaní, na ktoré sa vzťahuje rozhodovací postup spolurozhodovania, nejde ešte o konečné schválenie. Nasledovať bude rozhodnutie Rady. Tá buď zmeny schválené EP prijme, čím smernica vstúpi do platnosti, alebo ich odmietne, čím by sa návrh vrátil do EP v rámci druhého čítania. Poslanci dnes správu odsúhlasili po dvojhodinovom hlasovaní pomerom hlasov 394 za, 215 proti a 33 absencií.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  2. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  3. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  4. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  5. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  6. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  7. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  8. Kam do tepla v januári?
  9. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  10. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  1. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  2. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  3. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  4. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  5. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  6. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  7. Tipy pre atraktívne poprsie po dojčení. Plastike povedzte nie
  8. Stanovisko spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán
  9. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  10. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  1. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 5 748
  2. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 5 457
  3. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur 5 454
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 3 947
  5. Kam do tepla v januári? 2 519
  6. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 2 298
  7. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 2 271
  8. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 2 000
  9. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 1 720
  10. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali 1 684

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Majú živnostníci právo na dovolenku? Ako rozhodol európsky súd

Nie je živnostník ako živnostník.

PLUS

Poradkyňa pre rodiny: Hlavne dvojičky neporovnávajte, nemajú to rady

Spravidla je prvé z dvojčiat dominantné.

KOMENTÁRE

Zeman sa stal hovorcom zlej emócie

Prezidentovi by pomohla umiernenosť, ktorú mu poradil aj Babiš.

Neprehliadnite tiež

V USA žiada o podporu v nezamestnanosti najmenej ľudí za posledných 45 rokov

Ide o najnižší počet žiadostí od februára 1973.

Novým členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť má byť ekonóm Juraj Kotian

Kotian podľa hlavy štátu spĺňa všetky predpoklady na vykonávanie funkcie v RRZ.

K dokončeniu Ficovej privatizácie Telekomu chýba sto miliónov

Aj zvyšný 49-percentný balík akcií operátora v roku 2015 kúpil nemecký Deutsche Telekom.

V Európe lieta čoraz menej včiel a chýba med, lesníci chcú obnoviť včelárstvo

V Topoľčiankach má vzniknúť včelársky skanzen, ktorý bude spolu s lesnou učebňou slúžiť na vzdelávanie verejnosti.

Zemanovi na kampaň prispela aj firma priemyselníka Beljajeva

Spolumajiteľ popradskej Tatravagónky má dobré kontakty na Rusko.