Slovenskí podnikatelia budú môcť poskytovať svoje služby v krajinách EÚ

Štrasburg/Bratislava 16. februára (TASR) - Slovenskí podnikatelia budú môcť poskytovať svoje služby v ktorejkoľvek krajine Európskej únie (EÚ) a pri ich ...

Štrasburg/Bratislava 16. februára (TASR) - Slovenskí podnikatelia budú môcť poskytovať svoje služby v ktorejkoľvek krajine Európskej únie (EÚ) a pri ich činnosti sa na nich budú vzťahovať slovenské zákony. Ak to však bude v záujme verejnej politiky, verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia, či životného prostredia v mieste poskytovania týchto služieb v hostiteľskej krajine, bude mať táto krajina právo vyžadovať aj uplatňovanie svojej legislatívy.

Stane sa tak potom, keď do platnosti vstúpi smernica o službách, ktorú dnes Európsky parlament (EP) veľkou väčšinou hlasov schválil v prvom čítaní. Cieľom smernice je umožniť poskytovateľom služieb jednoduchší výkon práva na voľný pohyb služieb a práva usadiť sa na tieto účely v inej členskej krajine EÚ.

Ako TASR ďalej informovala Zuzana Andrejčáková zo slovenského sektora tlačového oddelenia EP, pôvodný návrh bol hlasovaním značne zmenený, hoci jeho pôvodný cieľ - zabezpečenie poskytovania služieb v celej EÚ bez zbytočných obmedzení - sa zachoval. Stane sa tak pri súčasnom rešpektovaní sociálnych práv zamestnancov, ktoré určia národné zákony.

V najkontroverznejšej časti pôvodného návrhu poslanci aj napriek predchádzajúcim nezhodám dospeli k dohode. Európska komisia (EK) totiž navrhovala "zásadu krajiny pôvodu", podľa ktorej mal poskytovateľ služieb pri ich výkone podliehať len zákonom štátu, kde má registrované svoje sídlo, a nie zákonom krajiny, v ktorej služby poskytuje. Zásada bola premenovaná na "slobodu poskytovať služby" a schválená tak, aby jej podstata, t.j. uplatňovanie zákonov krajiny pôvodu v hostiteľskej krajine, bola zachovaná, avšak za platnosti jednej podmienky. Tou je, že hostiteľským krajinám musí byť zároveň umožnené, aby mohli na poskytovanie služieb na ich území ukladať aj svoje požiadavky, ak sú oprávnené v záujme verejnej politiky, bezpečnosti verejnosti, ochrany životného prostredia a verejného zdravia. Sloboda poskytovať služby navyše nebráni členským štátom uplatňovať svoje predpisy o pracovných podmienkach, vrátane pravidiel stanovených v kolektívnych zmluvách.

Európski socialisti pôvodne žiadali pridať do zoznamu týchto dôvodov aj ochranu spotrebiteľa a sociálnu politiku, v záverečných vyjednávaniach však napokon od tohto zámeru upustili, čím vytvorili priestor pre konečný kompromis. Aj v ostatných, pôvodne takisto kontroverzných otázkach, sa napokon tiež podarilo dosiahnuť kompromis.

Smernica, teda umožnenie voľného pohybu služieb v EÚ, sa má vzťahovať na všetky služby, okrem navrhovaných výnimiek. Tieto výnimky zahŕňajú finančné služby, daňové služby, služby realizované prostredníctvom elektronickej komunikácie, prepravné služby vrátane taxi služieb, služieb prvej pomoci a prístavných služieb (s výnimkou prepravy hotovosti a prepravy telesných pozostatkov), služby vo verejnom záujme (napr. vzdelávanie), audiovizuálne služby, zdravotnícke služby (štátne aj súkromné), herné aktivity, právne služby, služby notárov, agentúry na sprostredkovanie dočasnej práce, bezpečnostné služby a dopravné služby.

V texte smernice síce neexistuje presný zoznam služieb, na ktoré sa bude vzťahovať voľný pohyb v rámci EÚ, niektoré služby sa v nej však spomínajú. Ide napr. o obchodné služby (poradenstvo, certifikácia a testovanie, údržba, reklamné služby, činnosť komerčných agentúr a agentúr poskytujúcich zamestnanie), o služby v oblasti trhu nehnuteľností, konštrukčné služby (napr. služby architektov), distribučné služby, organizáciu podujatí, činnosť autopožičovní, služby v oblasti turizmu a tiež služby športových, oddychových a zábavných centier.

Smernica sa má uplatňovať bez toho, aby tým bolo dotknuté pracovné a trestné právo; verejná správa a vzťahy medzi sociálnymi partnermi (vrátane práva na odborársku činnosť a kolektívne zmluvy). Okrem toho sa nemá dotýkať ani európskych a národných opatrení, zameraných na ochranu kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, a pluralizmu v médiách. Predpisy členských krajín v oblasti sociálneho zabezpečenia tiež nemajú byť smernicou ovplyvnené, rovnako ani národná legislatíva v oblasti bezpečnosti.

Smernica sa má vzťahovať na "služby všeobecného hospodárskeho záujmu", teda služby poskytované súkromnými spoločnosťami v oblasti verejného sektora - napr. poštové služby, plynárenstvo, atď., jedine v prípade, ak už boli liberalizované. Nezahŕňa teda ich liberalizáciu, ani privatizáciu verejných subjektov poskytujúcich takéto služby. Definíciu toho, čo je "službou všeobecného hospodárskeho záujmu" ponecháva kompromis na jednotlivých členských krajinách.

EP odsúhlasil aj významné zjednodušenia administratívnych postupov ako napríklad zavedenie "jednotného miesta kontaktu" pre vybavovanie všetkých formalít súvisiacich s rozbiehaním služieb v inom členskom štáte, či umožnenie nenákladnej registrácie prostredníctvom internetu.

Odhady EK uvádzajú, že služby majú v EÚ 70-% podiel na pracovnom trhu. Aj napriek tomu však existuje obrovská priepasť medzi predstavou integrovanej európskej ekonomiky a realitou, s ktorou sa stretávajú európski občania a európski poskytovatelia služieb.

Návrh Smernice, ktorý by túto priepasť preklenul a predišiel tak mnohým sťažnostiam objavujúcim sa pred Európskym súdnym dvorom, EK v januári 2004 prezentovala ako jeden z hlavných prvkov reformy Lisabonskej stratégie. Vypracoval ho vtedajší komisár pre vnútorný trh Fritz Bolkestein, kvôli čomu ho mnohí začali označovať termínom "Bolkesteinova smernica". Základom obsahu sa stala myšlienka úplného odstránenia právnych a administratívnych bariér, ktoré bránia voľnému obchodu so službami v rámci EÚ.

Smernica sa vo februári 2004 dostala do parlamentných výborov EP, pričom hlavná zodpovednosť pripadla Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov (IMCO) a jeho spravodajkyni Evelyne Gebhardtovej. Poradnú úlohu dostalo ďalších 9 výborov. Do konečného hlasovania výboru IMCO, ktoré sa uskutočnilo v novembri 2005, bolo k návrhu smernice EK predložených rekordných 1 600 pozmeňujúcich návrhov, z ktorých výbor akceptoval 213. K nim pred hlasovaním v pléne pribudli ďalšie a poslanci tak napokon dnes rozhodli o tom, že pôvodný návrh EK prešiel zmenami značného rozsahu.

Keďže išlo o hlasovanie v prvom čítaní, na ktoré sa vzťahuje rozhodovací postup spolurozhodovania, nejde ešte o konečné schválenie. Nasledovať bude rozhodnutie Rady. Tá buď zmeny schválené EP prijme, čím smernica vstúpi do platnosti, alebo ich odmietne, čím by sa návrh vrátil do EP v rámci druhého čítania. Poslanci dnes správu odsúhlasili po dvojhodinovom hlasovaní pomerom hlasov 394 za, 215 proti a 33 absencií.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  3. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  4. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  6. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  8. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  9. Inteligencia vo všetkom
  10. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  1. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  2. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  5. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  6. 3 šťavnaté spôsoby, ako povzbudiť výkon mozgu
  7. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  8. Budúcnosť EÚ a inteligentných miest
  9. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  10. Ekonomický a účtovný softvér Humanet oslavuje
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 24 224
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 604
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 6 550
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 446
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 6 264
  6. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 4 845
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 4 336
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 3 702
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 2 950
  10. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 564

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Milan Kňažko: Fico klame, keď tvrdí, že nevedel, kam sa sťahuje

Keď nie ste aktívny v obrane svojich práv, prídete o ne, tvrdí MILAN KŇAŽKO.

DOMOV

Pri kontrole pošty sa Danko môže pozrieť do zahraničia

Preverovanie zásielok robí aj pošta. Obálky však neotvárajú.

KOMENTÁRE

Bez Radičovej, bez Kisku a bez obáv: v čom majú Mihál s Beblavým nevýhodu

Postačia úroveň a normálnosť na úspech v politike? Alebo budú práve naopak, hendikepom?

Neprehliadnite tiež

Európska komisia prijala návrh piliera sociálnych práv

Pilier pozostáva z 20 kľúčových zásad a práv na podporu dobre fungujúcich trhov práce a systémov sociálneho zabezpečenia.

Prečo by sme Uber či Airbnb mali podporovať?

Európsky parlament odhaduje, že v najbližších rokoch by mohla zdieľaná ekonomika zvýšiť potenciál HDP Európy o 500 miliárd eur ročne.

Richter zavádza 90-ročných dôchodcov, penzie všetkým nezvýši

Minister práce sľubuje, že zvýši penzie najstarším dôchodcom. Viac dostane len každý štvrtý.

Trump sa chystá zredukovať dane najviac v histórii

Šéf rezortu financií uviedol, že prezidentov plán bude najrozsiahlejšou daňovou reformou.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop