Bratislava 5. marca (TASR) - Viceguvernérka Národnej banky Slovenska (NBS) Elena Kohútiková dnes opäť zdôraznila nevyhnutnosť použitia príjmov z privatizácie na splatenie dlhov a dôchodkovú reformu.
Viceguvernérka na dnešnom stretnutí s predstaviteľmi Francúzsko-slovenskej obchodnej komory (FSOK) a Ekonomickej misie Veľvyslanectva Francúzskej republiky na Slovensku zopakovala, že na zníženie fiškálneho deficitu na úroveň, blízku Maastrichtským kritériám, bude potrebné prijať rozhodné opatrenia najmä v oblasti realizácie potrebných reforiem a správneho využitia zdrojov. Podľa nej všetky nadpríjmy štátneho rozpočtu a úspory nákladov dlhovej služby treba využiť na zníženie deficitu, a nie vracať späť do ekonomiky. Okrem toho je dôležité urýchlené naštartovanie reforiem sociálnej sféry, uplatňovanie zákonov a vymožiteľnosti práva, ale aj prehodnotenie kalendára liberalizácie cien tak, aby bol prehľadný a podniky boli na jeho základe schopné robiť dlhodobejšie kalkulácie.
Spomínané opatrenia sa podľa E. Kohútikovej priamo premietnu do zlepšenia stavu slovenskej ekonomiky. Pripomenula, že zníženie fiškálneho deficitu zredukuje potrebu zo strany štátu požičiavať si peniaze od komerčných bánk, ktoré tak budú nútené vydať viac prostriedkov na úvery podnikom. Rozbehne sa tak proces kapitalizácie podnikov z domácich zdrojov, a to najmä domácimi reštrukturalizovanými bankami. E. Kohútiková podľa svojich slov už zaznamenáva prípady rozbehnutia úverového procesu podnikom, v ktorom sa banka aktívnejšie zapája do úverovaných projektov. Tie tak majú šancu byť úspešnejšie a zároveň banka zvyšuje efektívnosť kontroly nad poskytnutými prostriedkami.
V príhovore viceguvernérka tiež zopakovala prognózy NBS v oblasti hlavných ekonomických ukazovateľov. Inflácia, ovplyvňovaná najmä dereguláciou cien, by mala v roku 2002 dosiahnuť úroveň 4,2 %, o rok neskôr 7 %, v roku 2004 klesnúť na 5,2 % a v roku 2005 na 4,5 %. Podiel verejného dlhu na HDP klesne z tohtoročných 32,8 % na 23,3 % v roku 2003 a 17,5 % v roku 2004. Tieto údaje však nezahŕňajú garancie štátu a skryté dlhy, vyplývajúce napr. z naštartovania dôchodkovej reformy, NBS ale počíta s využitím časti príjmov z predaja podielu v SPP a s tým, že privatizované štátne podniky nebudú potrebovať štátne garancie.
