Brusel 7. februára (TASR) - Pohyb pracovníkov medzi novými a starými členskými krajinami Európskej únie je veľmi obmedzený a nie je dostatočný na to, aby ovplyvnil celkový pracovný trh únie. Percentuálny podiel občanov nových členských krajín v štátoch európskej pätnástky nezaznamenal po rozšírení únie veľké výkyvy, pričom nárast sa zaregistroval len vo Veľkej Británii, Rakúsku a Írsku. Vyplýva to z návrhu správy o voľnom pohybe zamestnancov, ktorú má TASR k dispozícii, a ktorú v stredu predloží komisár pre zamestnanosť a sociálne otázky Vladimír Špidla.
Cieľom správy je presvedčiť staré členské krajiny o zbytočnosti uplatňovania obmedzení pre ich pracovné trhy. Správa sa opiera o štatistické údaje a analýzy, ktoré dokazujú, že aj napriek obavám po rozšírení neviedol voľný pohyb zamestnancov k narušeniu národných pracovných trhov, ale - práve naopak - mal pozitívny dosah na ekonomiky krajín európskej pätnástky, keď občania nových členských krajín pozitívne prispeli k fungovaniu pracovného trhu a k trvalému hospodárskemu rastu. Po rozšírení únie sa zvýšila miera zamestnanosti v niektorých krajinách a rozšírenie prispelo k zlegalizovaniu mnohých zamestnancov pracujúcich dovtedy bez povolenia. Správa ďalej konštatuje, že neexistuje žiadna priama súvislosť medzi uplatňovaním obmedzení a pohybom pracovníkov, pretože ten sa riadi skôr princípom ponuky a dopytu.
Komisia pripomína, že sloboda pohybu zamestnancov je jedným zo základných práv občanov únie, ktoré stanovuje európska legislatíva. Pri príležitosti podpísania prístupových zmlúv sa európska pätnástka zaviazala urobiť čo možno najrýchlejšie potrebné kroky v tejto oblasti. Bez ohľadu na to, ako sa rozhodnú jednotlivé štáty v tomto štádiu, vo všeobecnosti musia byť pripravené na otvorenie svojich pracovných trhov s cieľom splniť svoje záväzky. Členské štáty, ktoré k 1. máju nezrušia obmedzenia, budú musieť podľa správy EK pravdepodobne aj naďalej hľadať iné spôsoby na zmiernenie nedostatkov pracovného trhu, napríklad prostredníctvom uzatvárania bilaterálnych dohôd. Komisia v tejto súvislosti víta pozitívne skúsenosti členských štátov, ktoré úspešne otvorili svoje pracovné trhy pre občanov nových krajín únie už počas prvej fázy prechodných období.
EK je presvedčená, že táto správa poskytne členským štátom potrebné informácie na prehodnotenie svojich pozícií pre druhú fázu prechodných období. Krajiny by mali navzájom svoje postoje konzultovať a do debaty by sa mali tiež plne zapojiť sociálni partneri. Správa upozorňuje na to, aby jednotlivé krajiny pri zvažovaní ďalšieho postupu brali okrem štatistických údajov do úvahy aj odkaz, ktorý vyšlú európskemu obyvateľstvu.
Zrušenie pracovných obmedzení požaduje všetkých osem nových členských štátov únie, ktorých sa to týka. Argumentujú pritom základnými právami vrátane slobody pohybu zamestnancov a výsledkami štatistík, ktoré dokazujú, že ich občania nezaplavili pracovné trhy v starých krajinách, ale pomohli pri riešení problémov spôsobených starnúcou pracovnou silou európskej pätnástky.
Po rozšírení EÚ otvorilo svoj pracovný trh občanom nových krajín len Švédsko, Írsko a Veľká Británia. Prechodné obdobie môže byť celkovo sedemročné, pričom má podobu 2+3+2 roky. Prvá fáza sa skončí koncom apríla. Dovtedy sa krajiny musia na základe správy predloženej komisiou rozhodnúť, či budú od 1. mája pokračovať v ďalšej fáze, alebo svoj pracovný trh sprístupnia aj pre obyvateľov nových členov únie. Zámery otvoriť ho avizovalo neoficiálne Španielsko a Fínsko, naopak, na pokračovaní prechodných období chcú trvať Nemecko s Rakúskom.