Federálny rezervný systém USA (Fed) v minulom týždni šokoval finančné trhy prekvapivým polpercentným znížením úrokových sadzieb, ktorým reagoval na pokles amerických trhov akcií, slabnúcu produkciu a dôveru spotrebiteľov. Akcie však začali opäť klesať, keď investičná banka Morgan Stanley Dean Witter uviedla, že americké hospodárstvo v 1. polroku 2001 pravdepodobne vstúpi do recesie.
Poplašné zvony sa v posledných týždňoch rozozneli nevídanou intenzitou a tentokrát upozorňujú na problémy, vznikajúce v samotných USA. Výrobný sektor nevykazuje signály zotavenia z poklesu, dôvera spotrebiteľov je na najnižšej úrovni za posledné dva roky a ceny zemného plynu sú v porovnaní s minulým rokom takmer štvornásobné.
Problémy sa však z hľadiska finančných trhov neobmedzujú len na túto oblasť. Kríza takmer zbankrotovaných elektrární v Kalifornii v minulom týždni otriasla trhmi, keďže investori sa obávajú, že ich prepojenie na veľké americké banky môže ohroziť aj ostatné sektory.
Hoci centrálna banka vždy zohľadňuje aj ťažkosti reformných trhov a ich potenciálny dosah, svetové finančné trhy v posledných mesiacoch ukázali len veľmi malé obavy zo súčasnej ekonomickej stagnácie v Argentíne alebo politickej neistoty v Peru. Oznámenie Moskvy, že v 1. štvrťroku plánuje vynechať splátku približne 1,5 miliardy USD z dlhu voči Parížskemu klubu veriteľských krajín, vyvolalo len minimálne reakcie. Obavy z hospodárskej situácie v USA totiž boli podstatne väčšie.
Podľa slov ekonómov to spôsobuje fakt, že svetové trhy sú teraz oveľa viac chránené pred problémami reformných trhov. Vlády mnohé z týchto krajín totiž čiastočne "upratali" domácu politickú a ekonomickú scénu a dlhodobejšie investície, napríklad, od penzijných fondov, nahradili špekulatívny kapitál.
Šéf-ekonóm Nomura Securities David Resler pre agentúru Reuters uviedol, že Fed v roku 1998 reagoval na domáce následky vzdialenej a z veľkej časti nepodstatnej udalosti v Rusku, ktoré vyvolala zväčša iracionálna panika na americkom trhu. V súčasnosti sa však príčina problémov nachádza priamo v USA a Fed nebude schopný zabrániť recesii, ak tieto sily nie sú menovej alebo úverovej povahy. V skutočnosti najdôležitejší faktor je rovnaký ako počas posledných troch recesií: vysoké ceny energií, ako zemného plynu a elektriny.
Keďže spotrebitelia pociťujú vplyv vyšších cien za vykurovanie, môžu obmedziť výdavky a definitívne podraziť vratké nohy amerického hospodárstva. Ekonómovia súčasne upozorňujú, že znižovanie daní môže z tohto hľadiska podporiť ich dôveru.
Uznávaný ekonóm David Jones uvádza, že Fed v súčasnosti začal sériu znižovania úrokov, no všetky tieto kroky len bránia ďalšiemu poklesu na trhoch a v hospodárstve, no nevytvárajú podmienky pre výrazné zotavenie. Ako hovoria ekonómovia z Wall Street, Fed teraz potrebuje pomocnú ruku Bieleho domu, ak má nielen zastaviť ekonomický pokles, ale súčasne povzbudiť rast. D. Jones vysvetľuje, že v skutočnosti to bude vyžadovať sériu znižovania daní a podľa jeho názoru šéf Fedu Alan Greenspan ich skôr či neskôr navrhne.
Aj najvyšší ekonomický poradca nového prezidenta Georgea W. Busha Lawrence Lindsey uviedol, že znižovanie úrokových sadzieb samotné nezastaví hospodársky pokles. Podľa jeho slov G. W. Bush bude z toho dôvodu žiadať urýchlené schválenie jeho návrhu na zníženie daní o 1,3 bilióna USD.