Frankfurt nad Mohanom 6. januára (TASR) - V Nemecku pokračuje diskusia o energetickej stratégii krajiny, ktorú otvorila nedávna rusko-ukrajinská kríza o cene plynu. Spolkový minister životného prostredia Sigmar Gabriel namieta, že orientovať sa v Nemecku na jadrové palivo je ešte horšie ako zotrvať pri rope a plyne. Podľa neho zásoby uránu sú k dispozícii len na 20 až 60 rokov, teda na kratší čas ako uhľovodíkové palivá. Gabriel sa domnieva, že by nebolo rozumné "aby sme prešli zo závislosti na plyne na ešte väčšiu závislosť na uráne".
Odporcovia väčšieho využívania jadrového paliva v nemeckej energetike poukazujú na to, že za posledných päť rokov sa jeho cena zvýšila o 400 % a jeho libra (0,4536 kilogramu) stojí teraz 35 USD, v prepočte 1,089 SKK. Jadrové palivo je čoraz drahšie preto, lebo krajiny ako Čína a India sa rozhodli budovať atómové elektrárne, aby v nasledujúcich rokoch uspokojili dopyt po elektrickej energii.
Odborníci však poukazujú na to, že po skončení studenej vojny sa dlhé roky nehľadali nové ložiská uránu. K zastaveniu geologického prieskumu došlo preto, lebo nálože z nepotrebných jadrových zbraní prispôsobené potrebám jadrovej energetiky sa spotrebujú asi za 20 rokov.
Známe rezervy vyťažiteľného uránu na svetu sú teraz asi 1,8 milióna ton. Ďalších 5,7 milióna sa bude dať získať technologickým napredovaním v jeho dobývaní alebo vďaka rastu ceny suroviny. Najväčšie známe rezervy uránu sa nachádzajú v Austrálii, Kazachstane, Kanade, Namíbii, Juhoafrickej republike a v USA.
Asi 440 jadrových blokov na svete spotrebúva ročne 68 000 ton uránu. Podľa niektorých výpočtov by jeho súčasne známe rezervy pri terajšej spotrebe mali vydržať 50 rokov. Petra Uhlmannová z nemeckého energetického podniku E.ON však tvrdí, že zásoby uránu vystačia najmenej na 200 rokov. Urán sa dá totiž získavať nielen z rudy, ale aj z fosfátov a dokonca aj z morskej vody.
Cena jadrového paliva pre elektrárne zostáva stále nízka. Na ich výrobných nákladoch má len 3-% podiel. Dokonca aj keby jadrové palivo zdraželo ešte o 200 %, jeho podiel na výslednej cene kilowatthodiny elektrickej energie by vzrástol len na 4-5 %.
Informoval o tom nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.