SME
Štvrtok, 15. apríl, 2021 | Meniny má FedorKrížovkyKrížovky

HESO negatívne hodnotí zvýšenie minimálnej mzdy, regulovaných cien a poplatkov

Bratislava 15. decembra (TASR) - Novelu zákona o štátnom dlhu a štátnych zárukách považujú nezávislí hodnotitelia projektu HESO - Hodnotenie ekonomických ...

Bratislava 15. decembra (TASR) - Novelu zákona o štátnom dlhu a štátnych zárukách považujú nezávislí hodnotitelia projektu HESO - Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení za najlepšie opatrenie 3. štvrťroka, ktoré prispelo k sociálno-ekonomickému rozvoju krajiny.

Hodnotiaca komisia privítala sprísnenie a obmedzenie poskytovania štátnych záruk. Dôležité podľa nej bude, akým spôsobom budú informácie o udelených štátnych zárukách poskytované verejnosti. Vďaka prepojeniu zákona o štátnych zárukách so zákonom o štátnom rozpočte sa zároveň do istej miery stabilizuje celý mechanizmus schvaľovania štátnych záruk. Štátne záruky sú často vnímané ako diskriminačné nástroje štátnej pomoci. V minulosti boli jedným z hlavných zdrojov skrytého deficitu verejných financií, pretože umožňovali držať časť verejného dlhu mimo vykazovaných štatistík. Zavedenie štandardných účtovných metód, ako aj obmedzenie poskytovania štátnych záruk nesporne prispelo k transparentnosti hospodárenia s verejnými financiami a k nižšej expanzivite fiškálnej politiky.

Skryť Vypnúť reklamu

Stanovenie pravidiel v oblasti poskytovania individuálnej štátnej pomoci investorom, smerovanie investícií do menej rozvinutých regiónov a väčšiu podporu sofistikovaným investíciám označili experti v rámci hodnotiacej komisie projektu HESO za ďalší významný prínos. "Prijatím formálnych pravidiel sa obmedzila takmer totálna voľnosť politikov pri sľubovaní podpory zahraničným investorom, čo je významným krokom k zlepšeniu kredibility Slovenska v očiach investorov a občanov," konštatuje komisia.

Hodnotiaci odborníci vyjadrili tiež podporu rozhodnutiu vlády o neposkytnutí investičných stimulov pre investíciu juhokórejského výrobcu pneumatík - firmu Hankook. Neschválením návrhu sa predišlo nehospodárnemu použitiu verejných prostriedkov. Navrhovaná výška stimulov bola neadekvátna prínosom tejto investície. Ak by vláda schválila takúto výšku stimulov, bol by to nebezpečný precedens aj pre ďalšie investície, pričom existujú projekty s podstatne vyššou pridanou hodnotou a vyšším spoločenským prínosom, na ktoré by sa dané peniaze mohli vynaložiť. Čas ukázal, že aj napriek odchodu firmy Hankook, prejavujú iné menšie firmy záujem investovať v lokalite mesta Levice. Rozhodnutím vlády teda štát získal a ani región nestratil. Okrem toho, akákoľvek štátna pomoc vo forme priamych investičných stimulov predstavuje narúšanie slobodnej ekonomickej súťaže a popretie jej základných východísk. S postupujúcou ekonomickou transformáciou by mal klesať význam podpory zahraničných investícií a stúpať význam permanentného skvalitňovania podnikateľského prostredia ako predpokladu optimalizácie miery investovania, a to nielen zo zahraničia ale aj zo SR.

Skryť Vypnúť reklamu

K navrhovanému zvýšeniu súdnych poplatkov vyjadrili respondenti nesúhlasné stanovisko. Zámer znížiť preťaženosť súdov a zvýšiť záujem o alternatívne, mimosúdne riešenia sporov je síce správny, predkladaný návrh však tento zámer nevyrieši. Podľa expertov je skutočným dôvodom zvýšenia poplatkov nepriamy spôsob ako získať dodatočné rozpočtové zdroje pre oblasť spravodlivosti. Úlohou štátu je vytvárať dobrú legislatívu, ochranu vlastníckych práv a kontraktov. Týmto návrhom sa ochrana znižuje a taktiež sa obmedzuje vymožiteľnosť zmluvných záväzkov. Vzhľadom k zdĺhavosti konaní nie je možné akceptovať zvýšenie súdnych poplatkov bez prijatia účinných opatrení na skrátenie súdneho konania. Zvýšenie poplatkov nemôže nahradiť nevyhnutne potrebnú systémovú reformu súdnictva, navyše sa deje v období, keď s kvalitou výkonu spravodlivosti nemôže byť verejnosť spokojná. Obmedzovanie vstupu na trh je nebezpečnou stratégiou a mnohé súdne poplatky ho prinášajú. Na druhej strane však iné poplatky môžu legitímne riešiť rozpočtové problémy štátu, napríklad aj tým, že sa nimi znižuje dostupnosť niektorých verejných statkov.

Skryť Vypnúť reklamu

Zvýšenie regulovaných cien plynu a tepla pre domácnosti od októbra 2005 nehodnotili respondenti prieskumu kladne. "Je pravda, že slovenská exekutíva svetové ceny neovplyvní, ale je dôležité, aby štát cieľavedome odbúraval prekážky vstupu do odvetvia. Namiesto regulácie je nutné v sieťových odvetviach viac staviť na konkurenciu," konštatuje komisia. Existujúci spôsob regulácie cien energií poskytovaných monopolnými dodávateľmi nepovažujú viacerí experti za optimálny. Pri pravidelnom zvyšovaní regulovaných cien energií zohráva problém tzv. oprávnených nákladov a primeraného zisku monopolov centrálnu rolu. Odborná verejnosť kritizuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), že nedostatočne informuje a vysvetľuje verejnosti postupnosti, ktoré ho vedú k odsúhlasovaniu zvyšovania cien. Nízka transparentnosť je v tomto prípade najväčším kameňom úrazu. ÚRSO je inštitúciou zodpovednou za preskúmanie oprávnených nákladov a primeraného zisku dodávateľov energií, jeho rozhodnutie je nutné rešpektovať, avšak mnohí odborníci nie sú presvedčení o schopnosti regulátora určiť ekonomicky oprávnené náklady a mieru zisku. Navyše aj štát má záujem na vyšších cenách, lebo sa tým zvyšujú príjmy do štátneho rozpočtu. Na druhej strane však "istota" zvyšovania cien nenúti monopolné podniky sa reštrukturalizovať, a tak zostávajú málo efektívne. Podľa odbornej verejnosti nastal čas, aby sa verejne prediskutoval regulačný rámec. Bez jeho pochopenia sú diskusie o výške cien zbytočné. Nákladové modely monopolov by mali byť verejné.

Skryť Vypnúť reklamu

Ani zvýšenie minimálnej mzdy hodnotiaci neprivítali. Inštitút minimálnej mzdy je odbornou verejnosťou považovaný za diskutabilný. Podľa kritikov sa prejavuje v znižovaní počtu pracovných miest, najmä pre nízko kvalifikované pracovné sily. Rast minimálnej mzdy spôsobuje zvýšenie sociálnych odvodov a mzdových nákladov, ktoré môžu byť najmä pre menšie firmy a živnostníkov neúnosné. Jedným z dôsledkov rastu minimálnej mzdy je značný objem nelegálnej práce. Inštitút minimálnej mzdy je podľa odborníkov kontraproduktívny, keďže v ekonomicky slabších regiónoch (kde sa minimálna mzda najviac približuje k trhovej) zvyšuje nezamestnanosť, resp. sťažuje vytváranie nových pracovných miest. Minimálna mzda by sa nemala viazať na celé územie SR, ale mala by rešpektovať regionálne rozdiely v príjmovej oblasti a v oblasti nezamestnanosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Projekt HESO zastrešuje Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO. V rámci projektu sa štvrťročne vyjadrujú ekonomickí analytici, právnici, odborní žurnalisti, podnikatelia, zástupcovia akademickej obce, samosprávy, stavovských a mimovládnych organizácií k navrhovaným a realizovaným opatreniam zákonodarnej, výkonnej moci, ako aj k rozhodnutiam verejných inštitúcií v SR a na úrovni EÚ. Projekt HESO tak prináša názor širokej odbornej verejnosti na dôležité opatrenia ekonomicko-sociálneho charakteru ovplyvňujúce kvalitu života občanov. Rating 3. štvrťroka 2005 dosiahol 46,5 bodu, čo znamená nárast oproti predošlému, najmenej prínosnému štvrťroku od parlamentných volieb v septembri 2002.

UPOZORNENIE:

Grafická služba Ekonomickej redakcie TASR vydáva k správe graf.

Skryť Vypnúť reklamu

isz pop

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kia prechádza transformáciou, vo vrecku má aj Guinnessov rekord
  2. Kedysi rádio, dnes mozog auta. Poznáte históriu infotainmentu?
  3. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič
  4. Po celý rok ako na dovolenke. Tak sa žije v Čerešniach
  5. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  6. Vyskúšajte newslettre denníka SME
  7. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  8. Festival pre dušu prináša návod, ako si zachovať duševnú pohodu
  9. Slováci sú rekordéri, majú aj 20 vernostných programov súčasne
  10. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť!
  1. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  2. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  3. Vyskúšajte newslettre denníka SME
  4. Lesné plody - Sila zo samotného srdca prírody
  5. Festival pre dušu prináša návod, ako si zachovať duševnú pohodu
  6. Slovník investora 05: Obchodovanie na burze
  7. Slováci sú rekordéri, majú aj 20 vernostných programov súčasne
  8. Po celý rok ako na dovolenke. Tak sa žije v Čerešniach
  9. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť!
  10. Goji: bobule šťastia pomáhajú proti depresii
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 49 903
  2. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 20 259
  3. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 17 515
  4. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 15 266
  5. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 11 861
  6. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 9 466
  7. Pomoc z prírody pri infekcii covid-19 8 741
  8. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 8 296
  9. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 770
  10. Pán Králiček: Aj keď predávate „len“ kávu, musíte inovovať 6 855
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Návštevníci si prezerajú tovar v obchodnom dome Ikea.

Prevádzky sa napriek nejasnostiam chystajú na otvorenie od pondelka.

5 h

Ako funguje vektorová vakcína a či mi spôsobí krvné zrazeniny.

18m

Neprehliadnite tiež

Národná banka Slovenska.

Štát zrealizoval prvú syndikovanú emisiu dlhopisov v tomto roku.

3 h
Ilustračná fotografia.

Ponuka a dopyt sa opäť dostanú do rovnováhy v druhej polovici roka.

3 h
Ilustračné foto

Závisieť to však bude od rýchlosti očkovania.

5 h
Bývalý austrálsky minister financií a nový šéf OECD Matthias Cormann.

Organizácia ocenila pokrok v oblasti nezávislosti súdnictva.

7 h