Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA 13. decembra (SITA) - Schválenie vládou navrhovaného schodku verejných financií v budúcom roku vo výške 2,9 % predpokladaného hrubého domáceho produktu bez započítania nákladov dôchodkovej reformy vnímajú bankoví analytici pozitívne. Podľa analytika Ľudovej banky Mária Blaščáka môže ďalšie znižovanie deficitu predznamenať aj potenciálne úpravy hodnotenia Slovenska zo strany medzinárodných ratingových agentúr. "Po zvýšení ratingu Slovenskej republiky zo strany agentúry Moody' v januári tohto roka a jeho októbrovom dorovnaní agentúrou Fitch Ratings by sa k podobnému kroku mohol odhodlať aj Standard & Poor's," uviedol pre agentúru SITA. Zároveň pozitívne hodnotí, že schválený schodok je v súlade s reformovanými kritériami Paktu stability a rastu.
Na druhej strane sa podľa Blaščáka dá súhlasiť s argumentmi Národnej banky Slovenska (NBS), že budúcoročný rozpočet je málo ambiciózny a predpokladaný vysoký ekonomický rast by sa mohol využiť na rýchlejšie znižovanie rozpočtovaného deficitu. "Vzhľadom na to, že vláda hodnoty nevytvára ale len ich prerozdeľuje, nikdy nie je tiež dosť kritiky na jej stranu pri znižovaní miery prerozdeľovania," pokračoval analytik. Aj v tejto súvislosti možno podľa neho hospodársky rast využiť na ďaleko razantnejšie znižovanie miery prerozdeľovania v ekonomike.
Prijatie štátneho rozpočtu bez výraznejších zmien v porovnaní s pôvodným návrhom hodnotí pozitívne aj analytik Poštovej banky Miroslav Šmál. "Pozitívne je najmä zachovanie navrhovaného deficitu, ktorý má aj napriek blížiacim sa voľbám klesajúci trend, čo je zodpovedné nielen z hľadiska plnenia Maastrichtských kritérií, ale aj voči budúcim generáciám," uviedol. Dopady na obyvateľstvo by podľa neho nemali byť výraznejšie ani v pozitívnom, ale ani v negatívnom smere. Ako dodal, výraznejší dopad na obyvateľstvo bude súvisieť najmä s rastúcou infláciou kvôli deregulácii cien energií.
Za hlavný mínus budúcoročného rozpočtu považuje Šmál stále vysoké výdavky do poľnohospodárstva. "Vzhľadom na rovnaký problém Európskej únie a potrebu celkovej reformy poľnohospodárstva to však presahuje možnosti slovenskej vlády," pokračoval. Ako riziko vníma najmä udržateľnosť rozpočtu v povolebnom období, čo je podľa neho dôležité nielen z pohľadu postupného znižovania deficitov verejnej správy, ale aj z pohľadu Maastrichtských kritérií. "Atmosféra v krajinách bývalej európskej pätnástky ale ani v okolitých krajinách Visegrádskej štvorky splneniu tohto cieľa príliš nepomáha, skôr naopak," povedal.
Analytička Slovenskej sporiteľne Mária Fehérová rovnako hodnotí pozitívne, že aj napriek nadchádzajúcim voľbám počíta budúcoročný rozpočet so znižovaním deficitu verejných financií. Potvrdili sa tým podľa nej ambície Slovenska v pláne na prijatie spoločnej európskej meny. Ako dodala, schválenie budúcoročného rozpočtu by situáciu na devízovom trhu výraznejšie ovplyvniť nemalo. Koruna by totiž podľa nej reagovala najmä v prípade, ak by poslanci očakávaný rozpočet pre budúci rok neschválili.
Národná rada SR v utorok schválila návrh budúcoročného štátneho rozpočtu so schodkom 57,468 mld. Sk. Celkové príjmy sú v budúcom roku rozpočtované vo výške 272,717 mld. Sk pri celkových výdavkoch štátneho rozpočtu na úrovni 330,185 mld. Sk. Schodok verejných financií vypočítaný podľa metodiky ESA 95 by mal v budúcom roku bez započítania nákladov dôchodkovej reformy dosiahnuť 2,9 % predpokladaného hrubého domáceho produktu.
