Bratislava 9. decembra (TASR) - Novembrová inflácia, ktorá dosiahla medziročný rast 3,4 %, bola lepšia, než očakávali analytici. "Čakali sme 3,6 %, čo bolo aj v súlade s odhadom trhu," reagoval na údaje, ktoré dnes zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR, analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Analytici sa zhodujú, že očakávaný pokles cien pohonných látok a rekreácií bol na druhej strane kompenzovaný drahšími potravinami. "Ich ceny sa pohli smerom hore po 4 mesiacoch nepretržitého poklesu," pripomenula analytička ČSOB Silvia Čechovičová. Regulované ceny sa zvýšili v novembri o 0,2 %. Podieľali sa na tom najmä vyššie ceny tepla o 0,8 % a ceny pevných palív o 1,2 %. "Je to však už len doznievanie októbrovej deregulácie. K ďalšiemu nárastu regulovaných cien dôjde začiatkom roka, keď sa zvýšia ceny takmer všetkých energií," upozornil analytik Poštovej banky Miroslav Šmál.
V decembri Šmál neočakáva rast regulovaných cien, tie by mali opätovne vzrásť v januári. S miernym nárastom však možno podľa neho počítať najmä v odbore potravín, ale i voľne obchodovateľných tovarov z dôvodu vrcholiacich vianočných nákupov.
Celková inflácia koncom roka by podľa Čechovičovej nemala prekročiť 4 %. Mušák dokonca korigoval predchádzajúci predpoklad, ktorý bol tiež na úrovni 4 % s tým, že koncoročná inflácia by mala podľa neho dosiahnuť 3,7 až 3,8 %. Analytik ING Bank N.V. Eduard Hagara si však myslí, že existuje riziko, že budúcoročný inflačný cieľ NBS, pod 2,5 %, nebude splnený. "Po zahrnutí budúcoročných deregulácií do našich predpovedí si myslíme, že rast cien môže na konci budúceho roka dosiahnuť 3 %," dodal. Mušák odhaduje, že cieľ NBS, dostať harmonizovanú infláciu pod 2,5 %, sa prekročí približne o 0,5 percentuálneho bodu. K pravdepodobnej inflácii na konci budúceho roka na úrovni 3 % sa prikláňa aj Čechovičová s tým, že do októbra budúceho roka by sa spotrebiteľské ceny mali pohybovať nad 4 % a potom by malo dôjsť k ich poklesu.
V otázke úrokových sadzieb NBS sa názory analytikov mierne rozchádzajú. "Nezmenená miera inflácie a súčasná 3,4-% úroveň nehovorí v prospech výrazných inflačných tlakov. To môže oddialiť zvyšovanie sadzieb NBS, nakoľko na inflácii sa podieľajú najmä regulované ceny a nie nadmerný spotrebiteľský dopyt. Očakávame, že takýto vývoj bude pokračovať aj naďalej," domnieva sa Šmál.
Dnešné čísla budú mať na menovú politiku neutrálny vplyv, konštatuje Čechovičová. "Neočakávane vysoký nárast regulovaných cien a z nich vyplývajúce eventuálne sekundárne efekty by v budúcom roku však mohli centrálnu banku podnietiť k úvahám zvyšovať úrokové sadzby." Sekundárne efekty sú pre banku momentálne jedným z rozhodujúcich faktorov pri nastavení menovej politiky, vysvetlila Čechovičová s tým, že ďalším faktorom bude nepochybne vývoj devízového kurzu. "Pokiaľ bude koruna posilňovať, bude infláciu brzdiť. Očakávame, že do konca tohto roka zostanú úrokové sadzby nezmenené."
"V prípade úrokových sadzieb sa držíme nášho základného scenára, že NBS nebude počas tohto ani budúceho roka sadzby meniť," uviedol Mušák. Zvýšenie v roku 2007 má podľa neho význam v zmysle, že cez silnejší kurz obmedzí infláciu, ktorá bude hodnotená v rámci maastrichtského kritéria - väčšina roku 2007 a začiatok roku 2008. "Aj keď úplne nevylučujeme možnosť rýchlejšieho zvyšovania sadzieb, ktorým by sa mohlo pomôcť predísť sekundárnym vplyvom, obzvlášť keď reálna mzda rýchlo rastie, nateraz v inflácii nevidíme známky dopytových tlakov," dodal Mušák.
