 Slovenskí poskytovatelia služieb, napríklad holiči či kaderníci, by v budúcnosti mohli podnikať aj v iných krajinách Európskej únie. ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK |
BRUSEL - Slovenským živnostníkom, ktorí chcú rozbehnúť svoje podnikanie aj v niektorej z ostatných krajín Európskej únie, svitá na lepšie časy bez súčasných administratívnych prekážok.
Kontroverzná smernica uvoľňujúca trh so službami, ktorá desí obyvateľov najmä Francúzska či Nemecka, totiž v minulých dňoch prekvapivo získala ešte liberálnejšiu podobu.
Pri hlasovaní vo výbore pre vnútorný trh Európskeho parlamentu sa na základe dohody pravicových a liberálnych frakcií podarilo do návrhu dostať späť takzvané pravidlo krajiny pôvodu.
To umožní inštalatérovi, kuchárke, učiteľovi v autoškole či pekárovi odísť trebárs do Nemecka a tam si zriadiť živnosť na základe platných dokladov, získaných na Slovensku. V praxi to znamená, že nemecké úrady nebudú môcť brániť živnostníkovi v krajine podnikať pre chýbajúce nemecké doklady o vzdelaní.
Zatiaľ čo sa podnikateľ bude môcť riadiť slovenskými normami, jeho zamestnanci budú mať takú istú pracovnoprávnu ochranu ako pri práci pre nemeckú firmu.
"Je skvelé, že sa to podarilo, smernica tým získala opäť svoj pôvodný zmysel," povedala podpredsedníčka výboru a česká europoslankyňa za KDU-ČSL Zuzana Roithová.
Európski podnikatelia nad týmto prelomom zajasali, lebo v súčasnosti sa musí v každej krajine žiadať o niekoľko povolení, ktoré často nemusia dostať. Naopak odborári začali biť na poplach. Obávajú sa, že živnostníci z Východu s nižšími nákladmi v konkurenčnom boji zničia tamojších drobných podnikateľov. Európska odborová konfederácia (EOK) sa domnieva, že zákon v schválenej podobne "zavádza nové, neprijateľné formy diskriminácie, ktoré ohrozujú zamestnanosť".
Osud smernice preto ešte nie je zďaleka spečatený. Roithová sa však domnieva, že sa návrh v tejto podobe podarí na rokovaní Európskeho parlamentu v januári schváliť. Hlasovanie vo výbore podáva totiž obraz o pomere síl v parlamente, kde majú väčšinu konzervatívno-liberálne prúdy.
Sama poslankyňa Roithová však mieni preložiť niekoľko pozmeňovacích návrhov. Nepáčia sa jej niektoré pozmeňovacie návrhy socialistov, týkajúce sa najmä vylúčenia určitých profesií. "Ide napríklad o lekárov a zdravotné sestry, na ktorých sa od začiatku princíp krajiny pôvodu vzťahuje, ale tým sa celkom zasa vyčleňujú z platnosti smernice, a to nie je dobre," hovorí Roithová.
Schválenie smernice v parlamente však ešte nestačí, posledné slovo budú mať členské krajiny. A súhlasiť musí všetkých dvadsaťpäť vlád vrátane Nemecka a Francúzska, ktoré už na posun v europarlamente reagovali popudlivo. Navyše, budúci polrok bude únii predsedať Rakúsko, kde panuje proti liberalizácii služieb značná nechuť.
Pre nové členské krajiny je úplné uvoľnenie trhu so službami zvlášť dôležité. Podľa štúdie, ktorú si nechalo vypracovať české ministerstvo priemyslu a obchodu, by v takom prípade česká ekonomika vzrástla až o dve percentá, čo zodpovedá 24 až 50 miliardám korún.
Priaznivcom liberalizácie je aj Európska komisia, podľa ktorej služby prinášajú až sedemdesiat percent bohatstva únie. Predseda komisie José Barroso opakovane zdôrazňuje, že odstránenie prekážok povedie k obrovskému rozmachu tohto trhu, podnietilo by zamestnanosť, ako aj hospodársky rast v Európe.
JOHANNA GROHOVÁ
