Bratislava 23. novembra (TASR) - Rovná daň má v každej krajine za následok prehlbovanie sociálnej nerovnosti, vrátane regionálnej. Platí to aj na Slovensku, kde v rámci daňovej reformy 19-% rovná daň spôsobila negatívne sociálne následky a zvýraznila rozdiely medzi bohatými a chudobnými.
Uviedla to dnes viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) Brigita Schmögnerová vo svojej prednáške Dane a sociálna spravodlivosť na pôde Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku v Bratislave.
"Je evidentné, že rovná daň je daň, ktorá prispieva k výraznému prehlbovaniu nerovností v spoločnosti a jednoducho apetít na takéto prehlbovanie nerovností ani v európskych, a dokonca ani v zámorských spoločnostiach neexistuje." Schmögnerová to vydedukovala na základe výsledkov štúdií a praktickej daňovej politiky vo svete.
Podľa nej tieto nerovnosti sa na Slovensku okrem rovnej dane prehlbujú aj tzv. daňou zo smrti. Pripomenula, že kampaň v roku 2000 až 2001, vedená vtedajšou Demokratickou stranou, zameraná na zrušenie dane z dedičstva bola opovážlivá a k takému kroku sa neodvážili ani vlády s najliberálnejším zameraním. Mal by sa v tejto súvislosti podľa jej názoru uplatňovať dvojitý meter, vždy a podľa možností za každých okolností.
V slovenskej daňovej sústave, upozornila, existuje dvojitý meter, pokiaľ hovoríme o dvojitom zdanení. "Pod hlavičkou zamedziť dvojitému zdaneniu sa zrušilo zdaňovanie dividend, ale naopak, zostalo zdaňovanie úspor." Úspory už raz boli totiž zdanené, pretože u občanov vznikali z toho, že získali príjmy podliehajúce zdaneniu. Aj miera zdaňovania dlhodobých úspor sa zvýšila, nakoľko dlhodobé úspory boli zdaňované nulovou sadzbou a v súčasnosti až 19-% daňovou sadzbou, vysvetlila prax.
Viceprezidentka si položila otázku, či si môžeme dovoliť niečo také, že sa v spoločnosti markantne prehlbujú sociálne rozdiely a narastá chudoba. Treba si uvedomiť, spresnila, že žiadna racionálne zmýšľajúca spoločnosť by nemala postupovať takou cestou, že nevyužije svoje zdroje, vrátane ľudských, alebo že dokonca svojou politikou podväzuje konečnú spotrebu. Zdôvodnila to tým, že ak sa zvýšia príjmy o 1 % najvyššej príjmovej skupiny, z hľadiska rastu konečnej spotreby to predstavuje zanedbateľný "efekt". Ak sa však zvýši konečná spotreba stredných a nižších sociálnych skupín, ktoré predstavujú asi 85 až 90 % spoločnosti, tiež o 1 %, tak sa takmer o 1 % zvýši celkový dopyt, ktorý znamená výrazný stimul pre rast HDP. Podčiarkla, že z hľadiska ekonomickej racionality a racionálnej ekonomickej politiky, zameranej na hospodársky rast, "takáto politika je krátkozraká a nemôže dlhodobo uspieť."
Na margo slovenskej vlády a jej politiky povedala, že sa solidarita vnútri štátu programovo snaží eliminovať, ale zároveň sa požaduje európska solidarita, a aby sa eurofondy rozdeľovali pre štáty chudobnejšie, teda najmä nové štáty EÚ, a aby sa zvyšoval rozpočet únie, do ktorého prispievajú väčšou mierou práve štáty bohatšie.
