Článok pokračuje pod video reklamou
Bratislava 9. novembra (TASR) - Ministerstvo financií (MF) SR predpokladá, že štátny rozpočet skončí v roku 2005 s výsledkom o 3,8 miliardy Sk lepším, ako bol rozpočtovaný.
Z jednotlivých zložiek verejných financií prispejú k zníženiu deficitu verejnej správy Fond národného majetku (FNM) SR a mimorozpočtové účty. Naopak, pod zhoršenie deficitu sa najviac podpíše hospodárenie Sociálnej poisťovne sumou 7 miliárd Sk, v menšej miere to bude aj samospráva a štátne fondy.
Ako sa ďalej uvádza v správe o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií SR, ktorú vláda SR dnes schválila, verejné financie dosiahnu bez vplyvu II. piliera dôchodkového systému deficit v absolútnom vyjadrení o 0,1 miliardy Sk nižší, ako bol rozpočtovaný. Po aktualizácii odhadu výšky nominálneho hrubého domáceho produktu (HDP) MF predpokladá deficit na úrovni 3,34 % HDP, pričom odpustenie pohľadávok voči zahraničiu zvýši deficit verejných financií jednorazovo o ďalších 0,8 % HDP.
"Samotný deficit verejnej správy má prevažne štrukturálny charakter a je prejavom nerovnováhy vo verejných financiách, ktorú by sa mala každá vláda snažiť eliminovať. Tento krok by navyše v súčasných podmienkach nemal negatívny vplyv na rast ekonomiky," konštatuje sa v správe. Ďalšími dôvodmi pre konsolidáciu sú podľa MF dva dôležité zdroje, ktoré pomohli udržať odhadovaný deficit na úrovni do 3,4 % HDP. Najdôležitejším je silný a na dobrých základoch postavený rast slovenskej ekonomiky. Vyššie daňové príjmy sú do veľkej miery výsledkom tohto priaznivého ekonomického vývoja, ktorý môže mať cyklický charakter. Čistá úspora v oblasti úrokových nákladov štátneho dlhu v sume 7,2 miliardy Sk je podstatne väčšia, ako samotné odhadované zníženie deficitu štátneho rozpočtu. Úrokové sadzby sú pritom volatilné a môže sa stať, že sa v budúcnosti zvýšia, a práve preto nie je podľa rezortu financií vhodné tieto úspory použiť na krytie iných výdavkových titulov, ktoré zakladajú dlhodobé nároky na verejné financie. Dôležitými sú v tomto smere aj odporúčania Európskej rady, ktoré sú ladené smerom k rýchlejšej konsolidácii verejných financií na Slovensku.
Rizikom vývoja verejných financií je zmena stavu pohľadávok a záväzkov subjektov sektora verejnej správy a vývoj ekonomického prostredia, najmä cien ropy.
Akcelerácia produkčnej stránky ekonomiky, miezd, zamestnanosti a domáceho dopytu je vyššia, ako sa predpokladalo, a robí zo Slovenska najdynamickejšiu ekonomiku medzi krajinami Višegrádskej štvorky. Lepšie, ako sa pôvodne očakávalo, sa vyvíja aj nezamestnanosť. Na základe mesačných indikátorov rezort financií konštatuje, že pokračuje rast tržieb vo vybraných odvetviach, najmä v obchode, sektore stavebníctva a oblasti nehnuteľností i ostatných služieb.
