Bratislava 28. októbra (TASR) - Súčasný odvodový systém na Slovensku má 5 základných nedostatkov. Odvody sú pre uplatňovanie princípu zásluhovosti vysoké, existuje bariéra medzi pracovaním a nepracovaním, lacná práca je drahá, sociálny systém nie je v súlade s daňovým systémom a charakterizuje ho aj vysoká administratívna náročnosť. Tvrdí to ekonóm Richard Sulík, spoluautor daňovej reformy a autor koncepcie nového odvodového systému.
Výrazné zníženie odvodov je podľa Sulíka možné len po zásadnej reforme celého systému. Cestou k nižším odvodom na Slovensku by mohlo byť vyňatie zásluhovosti zo systému odvodov. "Zásluhovosť zvládne súkromný sektor, preto ju treba z odvodov vyňať. Štát bude garantovať len životné minimum. Okrem toho zásluhovosť je obsiahnutá v 2. pilieri a v prvom má byť len solidarita," odôvodnil Sulík.
Za nedostatok dnešného systému Sulík považuje aj vytváranie bariéry medzi nepracovaním a pracovaním, keďže väčšinu sociálnych dávok prestane štát po nastúpení do zamestnania vyplácať. To má podľa neho za následok, že ľudia sa snažia dávky dostať čím vyššie a vyhýbajú sa práci. "Preto navrhujem odvodový bonus. Ide o taký súbeh medzi sociálnou dávkou a mzdou, aby vznikla skutočná motivácia pracovať," doplnil.
Koncepcia odvodového bonusu spočíva v tom, že celý terajší sociálny systém, ktorý obsahuje 56 rôznych sociálnych platieb, by sa jednorazovo nahradil jedinou dávkou.
Podľa partnera spoločnosti Penta Investments Jozefa Špirka medzi najväčšie slabiny súčasného systému patrí, že je už teraz deficitný, keďže oproti predpokladom sa do 2. dôchodkového piliera prihlásilo oveľa viac ľudí. Súčasný systém znemožňuje veľkej časti podnikateľskej sféry vytvárať nové pracovné miesta, pretože samotné odvodové zaťaženie je príliš vysoké. "Dá sa predpokladať, že zásadným znížením odvodového zaťaženia by podnikateľský sektor bol schopný vytvoriť významné množstvo nových pracovných miest, a tým by sa zásadne znížila nezamestnanosť na Slovensku," uviedol pre TASR.
Zmeniť odvodový systém je podľa neho veľmi náročné, treba tú zmenu zodpovedne pripraviť, prípravnú fázu takejto zásadnej reformy odhaduje na dva roky. "Ale takáto zmena je nevyhnutná a bolo by treba zrealizovať ju čím skôr."
Reforma sociálneho systému v podobe uplatňovania odvodového bonusu povedie k znižovaniu úlohy štátu, konštatoval pre TASR analytik Tatra banky Róbert Prega. "To znamená, že štát nebude mať ambíciu skúmať situáciu každého jednotlivca a navrhovať spravodlivú výšku dávky pre jeho potreby, iba plošne určí minimálnu výšku dávky, ktorá bude nárokovateľná automaticky pre každého jednotlivca," vysvetlil. To súčasne vytvorí priestor na celkové plošné zníženie odvodov a najmä pre nízko zarábajúce profesie. A to by mohlo viesť k zníženiu nezamestnanosti. "Čiže je to aj konkrétny nástroj na tie najpálčivejšie problémy, ale jeho hlavný znak je to, že znižuje úlohu štátu, rieši otázku spravodlivosti."
V tejto súvislosti však bude potrebná pravdepodobne spoločenská diskusia, či spoločnosť je ochotná akceptovať, že štát toto už riešiť nebude a nejaké dodatočné dávky sa budú riešiť prostredníctvom súkromných charitatívnych združení a spoločností. Miera a ochota akceptovať takéto zníženie úlohy štátu môžu byť dosť obmedzené, čo vyplýva aj z histórie, preto musí dôjsť k zmene myslenia. Dosiahnutie takejto ochoty je teda skôr dlhodobejší proces. "Museli by sa argumentovať výhody, aby to bolo obyvateľstvo ochotné akceptovať," dodal. Z hľadiska dlhodobého vývoja ekonomiky však takéto zmeny podľa Pregu majú význam. "Ekonomika je dynamický proces a jednoducho aj sociálny systém, ktorý v podstate reaguje na tento ekonomický vývoj, sa musí tým zmenám prispôsobovať," uzavrel Prega.
