Washington 23. marca (TASR) - Vo vedení Medzinárodného menového fondu (MMF) sa prejavujú názorové rozdiely na to, ako treba zmeniť podmienky tejto finančnej organizácie pre poskytovanie úverov členským krajinám, ktoré sa ocitli vo finančnej kríze. Sporné strany sa zhodujú na tom, že podmienky (takzvanú kondicionalitu) treba modernizovať, no rozpory pretrvávajú v zásadných v detailoch.
Ako dnes uviedol nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, v čiastkových, ale podstatných otázkach sa vo výkonnom výbore MMF názory v diskusii rozišli. Spornou je predovšetkým otázka, v akom rozsahu treba realizovanie štrukturálnych reforiem chápať ako predpoklad pre poskytnutie finančnej podpory. Prax poskytovania úverov MMF počas finančných kríz v minulých rokoch sa stala predmetom hojnej kritiky. Jedna z námietok znie: fond prekračuje svoje kompetencie, keď viaže poskytnutie úverov na presadenie ďalekosiahlych reformných opatrení, a tým vlastne realizuje jednu formu rozvojovej politiky.
Výkonný riaditeľ MMF Horst Köhler v minulom roku oznámil, že chce zásadne prepracovať podmienky poskytovania úverov. Ako uvádza MMF v dokumente, ktorý zhŕňa výsledky diskusie zo začiatku marca, jeho veľký vplyv na reformný program v jednotlivých prípadoch viedol k tomu, že vlády, parlamenty a aj občania v krízových krajinách nemohli podporovať reformy v celom rozsahu. Podmienky pre vyplatenie úverov alebo ich častí niekedy narazili na skutočnosť, že ich vlády nemohli splniť ani pri najväčšej snahe.
V MMF ešte panuje zhoda v tom, že treba reformovať podmienky pre vyplácanie úverov. V dokumente sa hovorí, že pokračovanie plnenia kritérií v rámci dohodnutého reformného rámca dávalo istotu, že prisľúbená pomoc príde. Fond dáva v podmienkach pre poskytnutie úverov možnosť, aby sa vyplatili rozličné tranže, ak vlády dodržiavajú dohodnutý reformný kurz. Cieľom v budúcnosti musí byť, aby krízové krajiny dostali čo najväčší priestor pre vypracovanie reformného plánu bez obáv, že od MMF dostanú nesplniteľné podmienky.
V diskusii sa väčšina riaditeľov sekcií MMF v tejto súvislosti vyslovila za to, že fond v budúcnosti môže poskytovanie úverov viazať na podmienky, ktorých splnením sa preklenú problémy v platobnej bilancii krízovej krajiny. Niektorí členovia vedenia MMF súčasne zastávali názor, že kondicionalita sa musí aj v budúcnosti viazať na široké oblasti štrukturálnych reforiem.
Rozdielne hodnotenie jestvuje, aj čo sa týka poskytovania finančnej pomoci krízovým krajinám, ktorých vlády sa nechcú zaviazať k reformám. Návrh, aby sa v týchto prípadoch pomoc obmedzila, niektorí členovia výkonného výboru nepodporili. Škody, ktoré by podľa nich takýmto postupom vznikli, by mohli byť veľké. Rozdiely v náhľadoch na postup panujú aj v otázke, aká veľká má byť napríklad technická pomoc fondu krajine, ktorá po kríze začína budovať svoje hospodárske štruktúry.
Na jarnom zasadnutí MMF a Svetovej banky koncom apríla vo Washingtone sa má o týchto otázkach diskutovať v širšom kruhu odborníkov. Zúčastnia sa na ňom totiž aj ministri financií členských krajín oboch kľúčových svetových finančných organizácií.
