Frankfurt nad Mohanom 23. októbra (TASR) Úvaha privatizovať dobre vybudovanú sieť diaľnic v Nemecku, vyvolala v krajine prudké diskusie. Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung vo svojom internetovom vydaní porovnával susedné krajiny Nemecka z hľadiska výstavby a financovania diaľnic.
Francúzsko sa postupne odčleňuje od svojho prevádzkovateľa diaľnic. Prvá etapa sa dosiahla už v roku 2002, keď štát ponúkol na burze 49 % spoločnosti Autoroutes du Sud de la France (ASF). Od minulého roka predalo Francúzsko ďalšie minoritné podiely v spoločnostiach Société des Autoroutes Paris-Rhin-Rhone (APRR), ako aj Société des Autoroutes du Nord et de l'Est (SANEF) ponukou na burze. V júli tohto roka sa štát rozhodol k poslednému kroku: Všetky zostávajúce podiely sa majú predať priemyselným investorom. Prišlo už 17 ponúk, medzi nimi okrem francúzskych aj španielske a talianske spoločnosti. Vysoko zadlžená vláda si od toho sľubuje príjem 11 až 13 miliárd EUR, v prepočte 428 až 506 miliárd SKK. Opozícia vláde vyčíta, že sa chce zbaviť cenného štátneho majetku. Vláda namieta, že diaľnice nepredáva, predáva iba právo na ich používanie na obdobie 23 až 27 rokov.
Vzhľadom na dezolátny stav železníc alebo londýnskeho metra má vo Veľkej Británii prednosť zlepšenie cestnej siete. Premiér Tony Blair predstavil v roku 2000 investičný plán, podľa ktorého sa do roku 2010 na modernizáciu infraštruktúry použije 180 miliárd libier, v prepočte 10,349 bilióna SKK. Z toho 130 miliárd libier zaplatia daňoví poplatníci. Zvyšných 50 miliárd libier by mali prostredníctvom konceptu privátneho partnerstva prevziať partneri so stavebníctva alebo investori z iných odvetví. Hoci hustota dopravy vo Veľkej Británii je v európskom meradle relatívne nízka, Blair neuvažuje o stavbe nových diaľnic. Namiesto toho sa má zvlášť podporiť chronicky preťažená cestná sieť vo veľkom Londýne.
Taliansko má 6 000 kilometrov (km) diaľnic, ktoré spravuje 23 koncesionárov. Ich akcionármi sú čiastočne verejné inštitúcie. Cena za km sa vypočítava podľa štátom vypočítaného vzorca. Na trase Miláno Rím sa platí asi 5 eurocentov za km. Najdôležitejšie diaľnice, ktoré merajú dohromady 3 400 km, však spravuje čisto súkromná spoločnosť Autostrade SpA a jej 7 dcérskych spoločností. Túto spoločnosť kontroluje rodina Benetton, ktorá v poslednej etape privatizácie v roku 1999 prevzala nepriamu väčšinu. V roku 2004 dosiahla Autostrade pri obrate 2,9 miliardy EUR čistý zisk 429 miliónov EUR.
Švajčiarske diaľnice stavia iba štát a doteraz nie je žiadny náznak, že by sa to niekedy malo zmeniť. Museli by o tom hlasovať obyvatelia a tí sú pri privatizácii štátnych služieb veľmi konzervatívni. Elektrárne, pošta a železnica boli veľmi rýchlo vyhlásené za "verejnú službu", a tým za politicky posvätné. Preto ani prítomnosť na burze nie je žiadna téma. Hoci je Švajčiarsko pri liberalizácii štátnych služieb tak váhavé, pri zavedení mýtneho pre osobné a nákladné autá sa krajina poponáhľala viac ako ostatné. Od roku 1984 sa používa diaľničná nálepka pre osobné autá. Stojí 40 CHF, v prepočte 1 007 SKK, a na rozdiel od rôznych chýrov ju platia nielen cudzinci, ale aj Švajčiari. Nákladné autá platia mýtne na všetkých cestách.
Rakúska diaľničná sieť zostáva štátna. Pod tlakom prázdnej štátnej pokladnice sa však v budúcnosti budú na financovaní cestnej infraštruktúry v Rakúsku podieľať súkromní investori. Do začiatku budúceho roka sa má dať do nájmu výstavba a prevádzka úseku diaľnice v dĺžke 51 km na východe krajiny. Štátna diaľničná spoločnosť Asfinag si od nájmu privátnej spoločnosti sľubuje, že sa výdavky na tomto úseku výrazne znížia. Z tejto konštrukcie majú profitovať aj vodiči. Úspory Asfinagu viedli dlhodobo k nižším cenám nálepiek. Príjmy z mýtneho pre nákladné autá a z nálepiek pre osobné autá na doteraz 2 000km dlhej diaľničnej sieti a sieti rýchlostných ciest Rakúska budú naďalej všetky plynúť do Asfinagu. Vlani spoločnosť pokryla dve tretiny svojich výdavkov príjmami z mýtneho vo výške 1,2 miliardy EUR.
Maďarsko stojí pred rozsiahlou výstavbou siete rýchlostných ciest. V nasledujúcich rokoch má k súčasným 500 km diaľnic pribudnúť niekoľko stoviek kilometrov. V prípade sociálno-liberálnej vlády však privatizácia dopravnej infraštruktúry neprichádza do úvahy. Do popredia sa budú dostávať formy kombinovaného verejného a súkromného financovania. Vlani bola znárodnená posledná diaľnica v súkromnom vlastníctve, M 5.
Diaľničná sieť v Česku, dlhá 546 km, je ešte pevne v štátnych rukách. Aj financovanie rýchlostných ciest, ktoré sa na budúci rok rozšíria o 72 km, je výhradne na štáte. Zadarmo však diaľnice nie sú. Kto používa diaľnicu, musí si kúpiť diaľničnú nálepku, ktorá podľa dĺžky platnosti stojí 6,30 EUR (na 15 dní) a 30 EUR (1 rok). Nákladné autá platia denne 9 EUR. Český štát síce vytvoril právne predpoklady na to, aby sa súkromný sektor mohol podieľať na výstavbe diaľnic, ale konkrétne tendre ešte neboli vyhlásené. Až v roku 2007 by sa na výstavbe vyťaženej diaľnice Praha - Brno mali podieľať súkromné spoločnosti. Konkrétnejšie sú plány zaviesť mýtne pre nákladné autá.
Írska republika so svojimi takmer 4 miliónmi obyvateľov profitovala v uplynulom desaťročí z dotácií Európskej únie (EÚ), aby po celej krajine rozšírila cestnú sieť. Nezávisle od peňazí EÚ dala vláda do rozšírenia dopravnej infraštruktúry od roku 2002 dohromady 50 miliónov EUR. Výstavba diaľnic medzi Dublinom a ďalšími priemyselnými centrami na západnom pobreží je rovnako aktuálna ako výstavba cestného tunela pod hlavným mestom. Do projektov sa zapoja súkromní investori. V tomto roku sa pri troch diaľničných projektoch uplatní systém privátneho partnerstva: diaľnice zostanú vo vlastníctve štátu a finanční investori, ktorí financovali výstavbu, budú inkasovať poplatky za používanie ciest.
V Holandsku sa ukazuje radikálny odklon od doterajšej politiky cestnej dopravy. Po parlamentných voľbách, ktoré majú byť v roku 2007, sa koaličná vláda bude snažiť o pravidlá, podľa ktorých budúce používanie a nie vlastníctvo auta by mali byť určujúce. Aj financovanie výstavby, prevádzka a zlepšenie dopravných ciest sa v budúcnosti budú orientovať na zásady trhového hospodárstva. Daň z nákladných vozidiel by sa mala zrušiť. Ešte nie je jasné, ako sa bude sledovať cestný výkon a kalkulovať tzv. kilometrové ceny.
V Belgicku sa už dlhší čas hovorí o poplatkoch za používanie ciest. Snahy však doteraz zlyhali na nekoordinovanom postupe pri dopravných cestách v regiónoch Flámsko, Valónsko a Brusel. V septembri vyvolali nevôľu ostatných častí krajiny úvahy Valónska, že zavedie nálepku za používanie diaľnic a určitých ďalších diaľkových ciest. Medzitým bolo oznámené, že pre celé Belgicko by malo platiť jedno jediné pravidlo.
Informoval o tom nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung na svojej internetovej stránke.
(1 EUR = 38,912 SKK; 1 GBP = 57,590 SKK; 1 CHF = 25,176 SKK)
