Praha 13. októbra (TASR) - Česká republika sa musí podľa člena bankovej rady Českej národnej banky (ČNB) Pavla Řežábka pripraviť na to, že po zavedení eura príde o kľúčový nástroj, ktorým centrálna banka ovplyvňuje ekonomiku - menovú politiku. Český štát tak bude musieť bez podpory ČNB sám zlaďovať ekonomické relácie.
"Myslím si, že na to nie je pripravený," vyhlásil Řežábek na stredajšom seminári o zavádzaní eura, ktorý organizovala Česká banková asociácia a ČNB.
Řežábek považuje za závažnú skutočnosť, že štátne inštitúcie nie sú - na rozdiel od bankového sektora, pre ktorý je to bežná práca - pripravené na možný "duálny obeh" českej koruny a eura. "Ich softér nevie pracovať s 2 menami. Pritom by sa na túto možnosť mala pripraviť aj malá materská škola," povedal Řežábek.
Minister financií ČR Bohuslav Sobotka vo vyjadrení označil Řežábkovo vystúpenie za pohoršujúce. "Urobil tým hanbu Českej národnej banke, pretože ČNB sa dohodla s premiérom a Ministerstvom financií, že budeme spoločne presadzovať termín pristúpenia k jednotnej európskej mene v roku 2010," podotkol Sobotka.
"Vedenie ČNB nemieni ministrove výroky komentovať. Pán Řežábek iba zopakoval známe stanovisko centrálnej banky: Ak nezačneme niečo robiť, potom môže byť termín zavedenia eura v roku 2010 ohrozený," povedala hovorkyňa ČNB Pavlína Bolfová.
Isté je, že verejná správa aj súkromný sektor budú musieť na úpravu informačných technológií, vynaložiť sumy, ktoré pôjdu do mnoho miliárd Kč. A s nimi by už mal štátny rozpočet počítať. "Zatiaľ nevidím, že by sa v ňom objavovali," povedal Řežábek.
O tom, že prechod z národných mien na euro rozhodne nie je žiaden "lacný špás", sa zmienil aj Martin Šuster z Národnej banky Slovenska (NBS). "Zavedenie eura vyšlo 12 krajín Európskej únie podľa veľmi približných odhadov na sumu v rozmedzí od 0,3 do 0,7 % úhrnného HDP eurozóny," podotkol Šuster. Zdôraznil, že Slovensko, ktoré plánuje zaviesť euro v roku 2009, sa hodlá tieto náklady výrazne znížiť. "Preto sme sa rozhodli pre Veľký tresk, teda pre súčasné zavedenie bezhotovostného a hotovostného eura," povedal Šuster.
K uvedenému variantu sa podľa Petra Procházku, ktorý v centrálnej banke zodpovedá za medzinárodné vzťahy, prikláňa aj ČNB.
Čo najkratšie by malo byť "duálne obdobie", počas ktorého budú súčasne obiehať česká koruna aj euro. Slováci ho chcú mať 14-denné.
Podľa Tomáša Hládka, riaditeľa sekcie peňažného a platobného styku ČNB, bude výmena hotovosti oveľa náročnejšia ako česko-slovenská menová odluka na začiatku roka 1993. Vtedy obiehalo asi 30 miliárd Kč, v prepočte 39,9 miliardy Sk, dnes je to zhruba 10-násobok, a toto množstvo ďalej porastie. "Aj keď si myslíme, že v období uvažovaného vstupu ľudia asi tretinu hotovosti uložia na bankové účty, stále pôjde o obrovskú sumu," podotkol Hládek. Informoval o tom český denník Hospodářské noviny.