Bratislava 12. októbra (TASR) - Zvýšenie zamestnanosti, zachovanie vysokého ekonomického rastu a budovanie znalostnej ekonomiky je cieľom Národného programu reforiem SR na roky 2006 až 2008, ktorý dnes v novom znení schválila vláda.
Materiál bude ešte rozšírený o úlohy v rezorte zdravotníctva, ktoré v priebehu dnešného dňa predloží minister Rudolf Zajac.
Program vychádza z cieľov Lisabonskej stratégie, vďaka ktorej by sa Európska únia (EÚ) mala stať do roku 2010 najkonkurencieschopnejšou znalostnou ekonomikou sveta. Stratégie jednotlivých členských krajín EÚ sa vypracovávajú v rámci trojročných programových cyklov a sú prezentované v národných programoch reforiem. Ich priority sa majú deliť na makroekonomické, mikroekonomické a priority politiky zamestnanosti. Slovenský Národný program reforiem vychádza z Národnej lisabonskej stratégie, ktorá plánuje budovať konkurencieschopnosť SR na báze znalostnej ekonomiky. V oblasti podnikateľského prostredia medzi hlavné ciele patria vysoká vymožiteľnosť práva, zlepšenie práce verejných inštitúcií, zabezpečenie efektívneho prístupu ku kapitálovému trhu pre všetky podniky pomocou podpory vzniku regionálnej burzy či liberalizácia trhov. Všetky právne predpisy by mali prejsť procesom hodnotenia ich vplyvu na podnikateľské prostredie a zamestnanosť pomocou jednotnej metodiky. Situáciu má zlepšiť aj zavádzanie elektronických služieb verejnej správy, vrátane elektronického verejného obstarávania. Zvyšovaniu zamestnanosti má napomôcť znižovanie daňového a odvodového zaťaženia, ako aj zrušenie administratívnych bariér zamestnávania. Štát chce podporovať aj cezhraničnú a medziregionálnu mobilitu pracovnej sily, a to aj pomocou finančných príspevkov na cestovanie za prácou či stavbou sociálnych bytov. Zlepšiť sa majú aj služby pre zamestnancov ohrozených hromadným prepúšťaním či systém poradenstva o povolaniach a zamestnaniach. Štát sa chce sústrediť aj na zlepšenie služieb zamestnanosti pre zdravotne postihnutých, sociálne znevýhodnených a nízko kvalifikovaných ľudí.
Aby sa štát mohol lepšie vyrovnať s demografickými zmenami, bude sa snažiť podporovať zamestnanosť matiek s deťmi a starších ľudí. Pomoc v oblasti bývania má smerovať predovšetkým mladým rodinám. Rodičom má pomôcť aj predĺženie otváracích hodín orgánov verejnej správy, predĺženie školského dňa, otvorenie materských škôl a mimoškolskej činnosti aj na obdobie prázdnin či skracovanie pracovného úväzku rodičov. Postupne sa má predlžovať vek odchodu do dôchodku a zlepšiť sa majú aj podmienky na migráciu vysokokvalifikovaných odborníkov.
Za principiálnu úlohu v oblasti modernej vzdelávacej politiky považuje Ministerstvo financií (MF) SR, ktoré návrh predložilo, vypracovanie a schválenie návrhu nového školského zákona v priebehu roka 2006. Absolventi stredných škôl by mali napríklad aktívne ovládať aspoň 2 cudzie jazyky. V oblasti vysokých škôl by malo dôjsť k zvýšeniu konkurencie pri poskytovaní vzdelávania, zlepšeniu jeho prístupnosti a dostupných finančných zdrojov. Flexibilitu pracovnej sily, ktorá má byť pripravená reagovať na zmeny trhu práce, chce štát podporovať programami ďalšieho vzdelávania.
Podpora vedy, výskumu a inovácií sa má realizovať prostredníctvom výchovy a podpory kvalitných vedcov, ďalej pomocou výskumu prepojeného na podnikateľskú sféru a podporou podnikateľských aktivít zameraných na vývoj a inovácie. Budovanie informačnej spoločnosti bude zamerané predovšetkým na zvyšovanie informačnej gramotnosti, elektronizáciu verejnej správy a na širokú dostupnosť internetu.