Bratislava 3. októbra (TASR) - Kým Slovensko dostane v rokoch 2007 až 2013 z európskych fondov na jedného obyvateľa iba 370 EUR, v Grécku je to 620 a v Portugalsku až 800 EUR, v prepočte vyše 31 000 Sk. Vyššia pomoc teda smeruje starým členským krajinám EÚ ako novým. Aj to je jeden zo záverov medzinárodnej publikácie From Policy Takers to Policy Makers (Od prijímateľov politiky k tvorcom politiky), ktorej cieľom bolo okrem iného zhodnotiť nový finančný výhľad EÚ na roky 2007 až 2013 z pohľadu nových členských krajín EÚ.
Ako na dnešnej tlačovej konferencii informoval Karol Frank z Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV, ktorý sa na vypracovaní publikácie podieľal, jedným z odporúčaní nových členov EÚ je práve zvýšenie pomoci chudobnejším krajinám únie na úkor bohatších. Je viacero príčin súčasného stavu. V prvom rade ide o politiku EÚ, podľa ktorej môže pomoc zo štrukturálnych fondov dosiahnuť najviac 4 % HDP danej krajiny. Na pomoc majú nárok tie regióny, ktorých HDP v parite kúpnej sily (zohľadňuje aj výšku cien) v prepočte na jedného obyvateľa je nižší ako 75 % priemeru EÚ. V prípade Kohézneho fondu je tento limit až na úrovni 90 %. Výsledkom tak je, že bohatšie krajiny, ktoré majú vyšší HDP, majú nárok aj na vyššiu pomoc z EÚ. "Dôležité je, že dokážu pripraviť dostatok kvalitných projektov a pomoc vyčerpať," vyhlásil Frank. Na Slovensku sa podľa neho situácia v ostatných rokoch výrazne zlepšila a najmä ústredné orgány štátnej správy dokážu pripraviť pomerne dostatok projektov, na ktoré je možné získať peniaze z EÚ. Ide však o pomerne ľahko menežovateľné veľké investície, napríklad o výstavbu diaľnic, či environmentálne projekty. "Najväčšia slabina je na regionálnej úrovni, kde kvalitné projekty chýbajú a problém je aj s efektívnym využitím peňazí," povedal Frank. Napriek problémom sa podľa neho nedá povedať, že Slovensko do rozpočtu EÚ viac zaplatilo, ako z neho získalo. Napríklad v minulom roku zaplatilo 379 miliónov EUR, príjmy však boli o 160 miliónov EUR vyššie.
Na zlepšenie situácie v čerpaní eurofondov v rozpočtovom období 2007 až 2013 navrhujú autori publikácie vylúčiť Kohézny fond z pravidla "n+2", ktoré znamená, že peniaze je možné čerpať 2 roky po ich schválení. "Pri veľkých projektoch je tento limit obmedzujúci a peniaze sa nemusia stihnúť vyčerpať," tvrdí Frank. Autori štúdie navrhujú aby sa pri tomto fonde prijal aj flexibilnejší prístup k pravidlu, podľa ktorého môže ísť najviac polovica z poskytnutých peňazí na stavbu ciest. "V krajinách s horšou cestnou infraštruktúrou by malo ísť na tento účel viac peňazí," vyhlásil Frank. Zlepšeniu financovania projektov by pomohlo aj uznanie dane z pridanej hodnoty (DPH) za oprávnený náklad.
Na vypracovaní medzinárodnej štúdie s názvom From Policy Takers to Policy Makers sa podieľalo 7 medzinárodných inštitútov z Česka, Maďarska, Švédska, Poľska, Slovenska, Rakúska a Lotyšska. Cieľom bolo predstaviť vlastné návrhy na podobu Kohéznej politiky EÚ vo finančnom výhľade na roky 2007 až 2013. Publikácia bola oficiálne predstavená v Bruseli 26. septembra.