BRATISLAVA 2. októbra (SITA) - Národná banka Slovenska (NBS) zvýšila svoje odhady rastu spotrebiteľských cien v tomto roku. Úroveň inflácie meranej harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien HICP by mala v tomto roku v medziročnom porovnaní predstavovať 4,3 %, čo je tri desatiny percentuálneho bodu nad hornou hranicou inflačného cieľa centrálnej banky. Za zvýšením odhadu stojí predovšetkým rast cien tepla, ktorý bude výraznejší, ako pôvodne NBS očakávala. "Vplyv administratívnych opatrení do konca roka 2005 spôsobí prekročenie inflačného cieľa na tento rok, avšak cieľ na rok 2006 by nimi nemal byť ovplyvnený," povedal v piatok po skončení rokovania bankovej rady guvernér NBS Ivan Šramko.
Medziročný rast cien podľa národného indexu spotrebiteľských cien by mal podľa nových odhadov centrálnej banky dosiahnuť 4 %. "Pôvodne sme predpokladali, že ceny tepla by mali v priemere vzrásť o 5 %, posledné informácie však hovoria o priemernom raste až o 12 %," komentovala zvýšenie odhadu viceguvernérka NBS Elena Kohútiková. NBS však nárast inflácie z dôvodov úprav regulovaných cien pre domácnosti zatiaľ nevidí ako dôvod na zmenu nastavenia menovej politiky.
Viceguvernérka NBS tiež odmietla, že by si centrálna banka želala výraznejšie posilňovanie kurzu slovenskej koruny práve kvôli znižovaniu inflačných tlakov. Kurz slovenskej meny bol pritom ďalšou z tém, ktorou sa Banková rada NBS v piatok zaoberala. Ako skonštatovala Kohútiková, slovenská koruna v súčasnosti len minimálne reflektuje ekonomický vývoj na Slovensku a napriek dobrým výsledkom hospodárskeho rastu mierne oslabuje. Koruna je totiž podľa nej pod výrazným regionálnym vplyvom. "Informácie z Maďarska a z Poľska viac ovplyvňujú kurz slovenskej koruny, ktorý nie úplne zodpovedá tomu, ako pokračuje ekonomický a celkový vývoj na Slovensku," dodala viceguvernérka centrálnej banky.
Vývoj ekonomiky v predchádzajúcich mesiacoch je však v súlade s očakávaniami strednodobej prognózy NBS, a tak centrálna banka ani v septembri k zmene nastavenia menovej politiky nepristúpila. "Banková rada po prerokovaní situačnej správy za august konštatovala, že na aktuálny ekonomický a menový vývoj nie je potrebné reagovať zmenou úrokových sadzieb. Komplexné posúdenie vplyvu rastu regulovaných cien sprevádzaných faktormi, ktoré vnášajú do budúceho cenového vývoja istú mieru neistoty, bude súčasťou pripravovanej strednodobej koncepcie NBS," povedal guvernér centrálnej banky.
Za najväčšie riziká cenového vývoja v budúcom roku pritom Šramko označil predovšetkým neočakávané zmeny v cenách surovín na zahraničných trhoch, či príliš rýchly rast reálnych miezd, ktorý sa začal prejavovať už v prvom polroku tohto roka. "Vplyvom výrazného zníženia inflácie, bola dynamika reálnych miezd v porovnaní s prvým polrokom minulého roka viac ako trojnásobná a predstihla rast produktivity práce," konštatoval.
NBS tak v septembri ponechala jednodňovú sterilizačnú reposadzbu na úrovni 2,0 % p.a. Jednodňová refinančná reposadzba je naďalej na úrovni 4,0 % p.a. a limitná úroková sadzba pre dvojtýždňové sterilizačné repotendre na 3,0 % p.a. Slovenská centrálna banka naposledy menila úroveň úrokových sadzieb na konci februára tohto roka. Jednodňovú sterilizačnú reposadzbu vtedy znížila o 50 bázických bodov, jednodňovú refinančnú reposadzbu o 150 bázických bodov a limitnú úrokovú sadzbu pre dvojtýždňové sterilizačné repotendre o 100 bázických bodov. Počas celého minulého roka znížila NBS úrokové sadzby štyrikrát, celkovo o 200 bázických
