Washington 25. septembra (TASR) - Najchudobnejším 18 krajinám sveta odpustila Svetová banka (SB) a Medzinárodný menový fond (MMF) dlhy vo výške 40 miliárd dolárov, pričom ide o jedno z najväčších doterajších oddlžení týchto finančných inštitúcií.
Dohodli sa na tom v noci na dnes predstavitelia MMF a SB v americkom Washingtone v rámci svojho výročného zasadnutia, ktoré sa začalo v sobotu. Predstavitelia 184 členských štátov na ňom diskutujú o dlhoch chudobných najmä afrických krajín a zároveň sa venujú problematike aktuálnej ropnej krízy. Výročné zasadnutie sa uskutočňuje po piatkovom stretnutí ministrov financií a guvernérov bánk štátov G7 v tejto americkej metropole.
O oddlžení z väčšej časti afrických štátov rozhodli najskôr predstavitelia G7 a následne aj MMF a SB. Finančný tajomník MMF Caio Koch-Weser rozhodnutie okomentoval "ako veľký krok". "Je to veľký prelom, na ktorý môžme byť právom hrdý," uviedol britský finančník Gordon Brown. Technická realizácia 100 percentného odpustenia dlhov bude známa až po prebiehajúcom víkendovom zasadnutí oboch finančných inštitúcií.
Prijať stratégiu odpúšťania dlhov sa rozhodla G7 po sérií komplikovaných rokovaní v júli tohto roku. Iniciatíva bude pokračovať aj druhou fázou, v rámci ktorej odpustia dlhy vo výške 56 miliárd dolárov, ktoré zanechalo 38 krajín sveta.
Rovnako aj ministri financií a guvernéri G7, tak aj predstavitelia MMF a SB na svojej washingtonskej schôdzke vyslovili svoje znepokojenie nad stúpajúcou cenou ropy. "Producenti, ropné koncerny a aj spotrebitelia budú musieť prispieť svojimi aktivitami, aby sa dosiahla veľká stabilita na trhu s ropou," uvádza sa v vyhlásení príslušného výboru MMF a SB. Zúčastnení vyzvali MMF, aby pomohla najchudobnejším krajinám finančne prekonať dôsledky krízy.
Zástupcovia MMF a SB okrem toho vo Washnigtone diskutujú aj o energetických úsporných programoch, subvenciách do ropného priemyslu a o globálnej nerovnováhe, ktorá je podľa nich popri stúpajúcich cenách ropy jednou z najväčších rizík pre svetové hospodárstvo.