BRATISLAVA 22. septembra (SITA) - Rozpočet verejných financií na budúci rok je podľa Národnej banky Slovenska (NBS) málo ambiciózny. Ako uviedol v stanovisku k rozpočtu hovorca centrálnej banky Igor Barát, rezort financií, napriek očakávanému rýchlejšiemu ekonomickému rastu v budúcom roku oproti pôvodným predpokladom, ponechal rozpočtovaný deficit verejnej správy na úrovni 2,9 % hrubého domáceho produktu (HDP). "Slovenskú republiku pritom už v minulosti Európska komisia kritizovala za stanovovanie si málo ambicióznych fiškálnych cieľov v kontexte nedostatočného využitia rastovej fázy hospodárskeho cyklu. Predložený návrh rozpočtu túto kritiku nereflektuje," uviedol hovorca NBS.
Centrálna banka upozorňuje aj na novú predikciu výsledkov hospodárstva v roku 2005, ktorá je v porovnaní s rozpočtom priaznivejšia. Ministerstvo financií SR (MF) dokonca v správe o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok predpokladá zlepšenie deficitu verejných financií ku koncu roka z 3,4 % na 3,25 % HDP. "V dôsledku toho by zníženie deficitu v roku 2006 nepredstavovalo 0,5 % HDP ale len 0,35 % HDP. Predložený návrh rozpočtu na budúci rok tak negarantuje plnenie podmienok nového Paktu stability a rastu v zmysle minimálneho ročného znižovania štrukturálneho deficitu o 0,5 % HDP," uvádza Barát. Podľa stanoviska NBS by tak bolo žiaduce zo strany rezortu financií pristúpiť v budúcom roku k výraznejšiemu zníženiu deficitu verejných financií, ako sa uvádza v rozpočte.
Kritika centrálnej banky smeruje aj k odhadom výsledku hospodárenia Sociálnej poisťovne (SP). "Očakávaný výsledok hospodárenia SP je podľa NBS optimistický a na elimináciu rizika horšieho výsledku by bolo vhodné mať v rámci štátneho rozpočtu vytvorenú rezervu na úrovni 0,2 až 0,3 % HDP," uviedol Barát. Centrálna banka za otázne považuje aj naplnenie rozpočtovaných nedaňových príjmov z dividend. "V inom publikovanom analytickom materiáli rezortu financií sa totiž očakáva pokles ziskovosti podnikov vo vlastníctve štátu," dodal hovorca NBS.
Ďalším z bodov rozpočtu, na ktoré sa upiera kritika centrálnej banky je spôsob krytia verejného dlhu. "Z pohľadu výkonu menovej politiky musíme oponovať návrhu postupného zvyšovania krytia verejného dlhu zahraničnými emisiami v pomere k domácemu dlhu v podmienkach výrazného prebytku likvidity na slovenskom peňažnom trhu," konštatuje Barát. Podľa centrálnej banky sú ekonomické dôvody na uskutočňovanie zahraničných emisií nepresvedčivé, nakoľko dlhodobé úrokové sadzby na európskom trhu sú porovnateľné so slovenskými a v prípade emisie na neeurópskom trhu sa zvyšuje riziko, ako aj náklady na kurzové zabezpečenie emisií.