Bratislava 21. septembra (TASR) Návrh novely Colného zákona, ktorým sa majú odstrániť nejasnosti pri vykonávaní colnej kontroly, zabezpečiť väčšia prehľadnosť v prípade ručenia ako aj zaviesť inštitút colného záložného práva, dnes poslanci posunuli do druhého čítania.
Pri výklade v súčasnosti platného zákona vznikali nejasnosti, či majú colné orgány právo vykonať následnú kontrolu v prípade colných režimov, pri ktorých nie je potrebné zaplatiť clo (napríklad aktívny zušľachťovací styk), resp. kedy začína platiť zákonná lehota. V súčasnosti zákon stanovuje, že následnú kontrolu je možné vykonať do troch rokov od konca roku, v ktorom vznikla povinnosť zaplatiť clo. Po novom začne lehota plynúť aj od dátumu, keď bolo tovaru schválené colné určenie.
Podľa novely bude musieť ručiteľ, ktorý ručí za zaplatenie colného dlhu, zabezpečiť pohľadávku vinkulovaním vkladu v banke, alebo aj iným spôsobom, ak s tým bude colný úrad súhlasiť. V súčasnosti táto povinnosť platí iba vtedy, ak výška dlhu presiahne sumu 100 000 Sk. Navyše, zabezpečenie bude musieť byť minimálne vo výške pohľadávky. Ručiteľ bude musieť nahlasovať všetky skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť jeho schopnosť za pohľadávku ručiť.
Zlepšiť vymáhanie pohľadávok má aj úprava, podľa ktorej bude môcť colný úrad zriadiť záložné právo na majetok dlžníka, ale aj ručiteľa. Tým sa má dosiahnuť, aby bola pohľadávka zabezpečená v akomkoľvek štádiu exekučného konania.
Zmeny sa týkajú aj odpisovania nevymožiteľných pohľadávok, ktoré bolo doteraz stanovené nejednoznačne. Novela preto do zákona plánuje zakomponovať postup colných úradov pri identifikácii a následnom odpisovaní nevymožiteľných pohľadávok. Zákon by mal ďalej umožniť aj odpísanie nevymožiteľných pohľadávok, ktoré vznikli pred 1. májom 2004. Doteraz sa to dá urobiť iba v prípade pohľadávok, ktoré vznikli až po vstupe SR do EÚ.
Spresňujú sa aj otázky súvisiace s podávaním colného vyhlásenia. To sa podáva na vnútrozemskom colnom úrade, výnimkou je tranzit a prípady, keď ide o tovar, pri ktorom sa dá colná kontrola vykonať ľahko a účinne.
V súčasnosti musí vlastník tovaru, ktorý mu colný úrad zaistil, odstrániť do 15 dní pochybnosti alebo dôvody, ktoré viedli k zaisteniu tovaru. Podľa novej právnej úpravy by mal konkrétnu lehotu určiť colný úrad na základe špecifík jednotlivých prípadov. Prísnejší by mal byť nový zákon k tým, ktorí colnému úradu predložia sfalšované dokumenty. Kým doteraz je možné potrestať iba toho, kto dokumenty sfalšoval, po novom bude sankcionovateľný aj ten, kto ich predloží.
