MF SR a SARIO chcú transparentné stimuly

Bratislava 16. septembra (TASR) - Medzi kľúčové zásady pravidiel poskytovania individuálnej štátnej pomoci investorom patrí motivácia investícií do zaostalejších ...

Bratislava 16. septembra (TASR) - Medzi kľúčové zásady pravidiel poskytovania individuálnej štátnej pomoci investorom patrí motivácia investícií do zaostalejších regiónov a do projektov s vysokou pridanou hodnotou. Cieľom materiálu, ktorý predložilo Ministerstvo financií (MF) SR v spolupráci so Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) na pripomienkové konanie, bolo vytvorenie jasných pravidiel v oblasti poskytovania investičných stimulov investorom a zabezpečenie efektívneho a transparentného systému ich poskytovania.

Podľa predkladateľov rozhodnutia investorov o realizácii investičných projektov sú ovplyvňované v prvom rade ekonomickými podmienkami príslušnej krajiny a regiónu a trhovými faktormi. Pri konečnom rozhodnutí o lokalizácii investície však predovšetkým v prípade rovnocenného postavenia základných faktorov zohráva dôležitú úlohu aj objem a štruktúra štátnej pomoci, ktorú môže investor získať vo forme tzv. investičných stimulov.

Objemy ponúkaných stimulov podľa MF SR pri zachovaní konkurencieschopnosti SR v porovnaní s okolitými krajinami zároveň nesmú presahovať úroveň nevyhnutne potrebnú na podporu investičných projektov, ktoré Slovensku prinesú želaný efekt. Dôležitým princípom je tiež poskytovanie stimulov tým projektom, ktoré by bez nich neboli zrealizované.

"Výsledkom ich prijatia bude zosúladenie, spresnenie a zjednotenie poskytovania štátnej pomoci v rámci posudzovacieho a schvaľovacieho procesu zainteresovaných rezortov a vlády SR pri určovaní výšky štátnej pomoci, predpokladá MF SR.

Na účely podpory investícií sú jednotlivé regióny Slovenska rozdelené do dvoch základných zón. Zelenú zónu predstavujú kraje s mierou nezamestnanosti nad 10 %: Nitriansky, Banskobystrický, Prešovský a Košický. Do žltej zóny patria kraje s mierou nezamestnanosti do 10 %: Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky a Žilinský. Mapa zón bude pravidelne aktualizovaná raz ročne, a to k 1. januáru kalendárneho roka na základe oficiálnych údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

V záujme ekonomického rozvoja SR boli stanovené preferencie poskytovania štátnej pomoci pre investície do špecifických oblastí. Sektory hospodárstva SR boli rozdelené do troch základných sektorov: do sektora A patrí spracovateľský priemysel a v jeho rámci investičné projekty, ktoré zavádzajúce novú výrobu a montáž komponentov ako aj finálnych produktov, distribučné a logistické centrá.

Do sektora B sa zaraďujú strategické investície v high-tech sektoroch so sieťovými externalitami. Ide najmä o sektory s vysokým technologickým komponentom, ako napr. informačné technológie, nanotechnológie a biotechnológie a centrá strategických služieb ako sú centrá zdieľaných služieb, zákaznícke centrá, centrá technickej podpory a call centrá.

Sektor C zahŕňa výskumné a vývojové centrá, technologické centrá, centrá technologického rozvoja. Tie sú zamerané na výskumnú a vývojovú činnosť, ktorá nie je priamo spojená s priemyslom alebo obchodnou činnosť. Patrí sem aj vývoj nových výrobkov, procesov a služieb, ktoré zabezpečia významné zlepšenie existujúcich výrobkov, procesov a služieb.

Minimálna výška investičných nákladov je odstupňovaná podľa zón a sektorov. V zelenej a žltej zóne sektora C je napríklad 35 miliónov, v žltej zóne sektora B dosahuje 200 miliónov Sk. Štátna pomoc na realizáciu projektu, ktorý bude realizovaný v zelenej zóne a súčasne výška investičných nákladov bude minimálne 12 miliárd Sk a v súvislosti s projektom sa vytvorí viac ako 1 000 nových pracovných miest, bude posudzovaná individuálne.

V rámci projektov uchádzajúcich sa o štátnu pomoc budú musieť byť splnené kritéria vzťahujúce sa na minimálny podiel zamestnancov podľa vzdelanostnej štruktúry v jednotlivých sektoroch hospodárstva. Investor musí v rámci individuálneho projektu preinvestovať určité minimálne percento kapitálu do moderných technológií, pričom v zelenej zóne je to najmenej 35 % a v žltej najmenej 45 %.

V prípade, že investor bude požadovať poskytnutie daňových úľav, musí okrem základných podmienok dodržať to, že investičné náklady musia byť najmenej vo výške 400 miliónov Sk a zároveň musí vynaložiť najmenej 200 miliónov Sk z investičných nákladov z vlastného imania.

Zdrojom krytia jednotlivých foriem priamej štátnej pomoci sú prostriedky štátneho rozpočtu vyčlenené v jednotlivých kapitolách rozpočtov príslušných rezortov ako jej poskytovateľov v rámci ich kompetencií na príslušný rozpočtový rok v zmysle zákona o štátnom rozpočte, pričom v prípade daňovej úľavy bude a prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku štátu alebo obce za cenu nižšiu ako je trhová cena bude poskytovateľom MH SR.

Výška štátnej pomoci sa tiež líši v závislosti od zóny a sektora. Znevýhodnené postavenie, vzhľadom na iné formy pomoci, tu má Bratislava. Pre ostatné kraje Slovenska platí, že v žltej zóne sektora A sa štátna pomoc vôbec neposkytuje, v zelenej je v tomto prípade 40 % celkovej regionálnej pomoci. Pre projekty sektora B platí výška stimulov pre zelenú zónu 45 % a pre žltú 30 %. Pri sektore C je maximálna výška štátnej pomoci v zelenej zóne 50 % a v žltej 40 %.

Investorom je možné poskytnúť ďalšie stimuly vo forme prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku štátu alebo obce za cenu nižšiu ako je trhová cena až do 10 % ceny nehnuteľného majetku.

Príspevok na novovytvorené pracovné miesta je možné investorovi poskytnúť na úhradu mzdových a dodatočných nákladov za obdobie maximálne 2 rokov, a to na každé v priebehu 5 rokov vytvorené pracovné miesto a najviac v nižšie stanovenej výške. Investor je zároveň povinný novovytvorené pracovné miesto udržať po dobu najmenej 5 rokov od okamihu jeho vytvorenia. Intenzita maximálnej výšky príspevku na novovytvorené pracovné miesta bude závisieť od miesta realizácie projektu na území SR a typu projektu. Vo všetkých prípadoch bude poskytnutá pomoc maximálne do výšky 30 % mzdových nákladov ročne na každé vytvorené pracovné miesto, pričom v každom prípade bude stanovená maximálna absolútna výška pomoci na jedno pracovné miesto.

Daňovú úľavu je možné poskytnúť investorovi za splnenia podmienok, že investorovi sa bude poskytovať štátna pomoc výlučne len vo forme daňovej úľavy a súčasne nebude požadovať poskytovanie pomoci na vzdelávanie.

Príspevok na vzdelávanie zamestnancov je možné investorovi poskytnúť na úhradu oprávnených nákladov spojených so všeobecným a špecifickým vzdelávaním zamestnancov investora v súvislosti s projektom.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  3. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  7. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  8. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  10. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  1. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  4. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  5. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  6. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  7. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  8. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  9. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  10. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 14 823
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 362
  3. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 4 287
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 084
  5. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 275
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 2 069
  7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 969
  8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 923
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 361
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 154

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prieskum Focus: Vládne strany oslabujú

Smer stratil takmer dve percentá. Do parlamentu by sa dostalo aj KDH.

DOMOV

Politika, biznis, vplyv. O čo ide oligarchom v médiách

Odborník hovorí, že oligarchovia médiá skupujú výhradne kvôli svojim záujmom.

BANSKÁ BYSTRICA

V Banskej Bystrici otvorili najmodernejšiu autobusovú stanicu na Slovensku

Dopravná časť je v testovacej prevádzke.

Neprehliadnite tiež

Razenie tunela Čebrať na diaľnici D1 by sa mohlo obnoviť v januári 2018

Odhaduje to generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Ján Ďurišin.

Investície do verejných budov už nebudú zaťažovať verejné financie

Nové pravidlá umožnia podľa MF SR zapájanie know-how a financií súkromného sektora do takýchto investícií, a to bez vplyvu na verejné financie.

Bankomaty majú výročia. Takto vyzerali pred 50 rokmi

Prvý bankomat dali do používania v roku 1967 v Londýne. S nápadom na výrobu automatických prístrojov, ktoré by vydávali peniaze 24 hodín denne, prišiel škótsky vynálezca John Shepherd-Barron.

Nemecké platy sú v priemere o 570 eur vyššie ako tie naše

Najhoršie platení sú pracujúci v Rumunsku, Bulharsku a Maďarsku