BRATISLAVA 1. septembra (SITA) - Vláda by už na svojom najbližšom zasadnutí mala rokovať o návrhu rezortu práce a sociálnych vecí na zvýšenie minimálnej mzdy od októbra tohto roka zo súčasných 6 500 Sk na 6 900 Sk. Na stredajšej tlačovej besede to uviedol minister práce a sociálnych vecí Ľudovít Kaník. Najnižšia hodinová mzda by tak mala predstavovať 39,70 Sk namiesto súčasných 37,40 Sk. Na minimálnej mzde vo výške 6 900 Sk sa v polovici augusta dohodla Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ) s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ). "Rozhodol som sa túto dohodu akceptovať," uviedol minister práce. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) ako tretí sociálny partner vlády pritom požaduje inštitút minimálnej mzdy zrušiť.
"Treba o návrhu na zrušenie minimálnej mzdy diskutovať. Nie všetky krajiny Európy majú minimálnu mzdu, napriek tomu mzdy v týchto krajinách nie sú nízke," povedal Kaník. Prípadné zrušenie najnižších miezd je však podľa neho komplikovaná otázka, keďže inštitút minimálnej mzdy sa využíva ako ukazovateľ v približne štyridsiatich právnych predpisoch. "Úvahy o radikálnej zmene systému, zvlášť v súčasnej situácii z hľadiska politiky a času, nie sú aktuálne," zdôraznil šéf rezortu práce.
Prezident KOZ Ivan Saktor upozornil na to, že odborári sa so zamestnávateľmi dohodli na spoločnom návrhu na zvýšenie minimálnej mzdy "historicky prvýkrát". Minimálna mzda by sa podľa neho mala postupne dostať na úroveň 60 % priemernej mzdy na Slovensku. "Navrhovaná úroveň minimálnej mzdy nemôže zabezpečovať minimálny životný štandard," uviedol Saktor.
Podľa prezidenta AZZZ Tomáša Malatinského úroveň minimálnej mzdy najviac postihuje živnostníkov, najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. "Od nich je veľký tlak na udržanie minimálnej mzdy v ich rentabilných kategóriách," povedal. Veľa organizáciám, ktoré sú združené v AZZZ, však navrhovaná hranica minimálnej mzdy podľa Malatinského nerobí problémy. "Minimálna mzda je však dosť veľké politikum, za stolom dohodnutá veličina," upozornil. Ako dodal, minimálnu mzdu by malo ako ukazovateľ, ktorý sa využíva v iných predpisoch, skôr nahradiť životné minimum.
"Opticky sa zdá, že zvyšovanie minimálnej mzdy pomáha zamestnancom," uviedol výkonný sekretár RÚZ Ludvík Posolda. Podľa neho sa však väčšiny zamestnaných ľudí minimálna mzda vôbec netýka. Poberá ju totiž menej ako 2 % zamestnaných osôb. Naopak, napríklad v oblasti obchodu, služieb a cestovného ruchu je vzhľadom na vysokú úroveň minimálnej mzdy a súčasné odvodové zaťaženie podľa neho rozšírená nelegálna práca, alebo sa pracovné miesta nevytvárajú.
Agentúra SITA vydala k správe zvukové správy.
