Konkurz a vyrovnanie - 6. časť

Vyrovnanie mimo konkurzného konania

V písomnom vlastnoručne podpísanom návrhu je povinný uviesť predovšetkým obsah ponúkaného vyrovnania a záruky. K návrhu dlžník pripojí kompletný zoznam svojho majetku s prehľadom o jeho stave v čase podania návrhu. Zoznam by mal obsahovať hnuteľnosti a nehnuteľnosti vrátane miesta, kde sa nachádzajú pohľadávky, dôvod ich vzniku a možnosť ich uspokojenia, dlhy s udaním adries veriteľov. Zoznam majetku je dlžník povinný doručiť všetkým svojim veriteľom.

O návrhu konkurzný súd rozhodne uznesením. Súd po prešetrení návrh buď zamietne pre neprípustnosť zo zákonných dôvodov (napríklad ak bol dlžník odsúdený v posledných piatich rokoch pred jeho podaním pre trestný čin podvodu a poškodzovania veriteľa alebo ak bol na jeho majetok v lehote piatich rokov pred podaním tohto návrhu vyhlásený konkurz), alebo uznesením vyrovnanie mimo konkurzného konania povolí. Súčasťou uznesenia sú opatrenia potrebné na zabezpečenie dlžníkovho majetku. Preto súd menuje vyrovnacieho správcu, ktorý má povinnosť dozerať nad správou majetku z toho dôvodu, aby nedošlo k jeho znehodnoteniu a k zneužitiu ponúkaného mimokonkurzného vyrovnania na úkor veriteľov.

Povolenie vyrovnania má iné účinky ako vyhlásenie konkurzu. Základný rozdiel plynie z toho, že dlžníkovi ostáva určitá dispozícia s jeho majetkom. Nesmie však vykonávať právne úkony, ktorými by sa poškodzovali záujmy veriteľov.

Veritelia majú právo a povinnosť prihlásiť svoje pohľadávky a uviesť právny dôvod ich vzniku. Na základe došlých prihlášok zostaví vyrovnací správca ich zoznam, preskúma ich a vyzve dlžníka, aby sa k nim vyjadril. Súd napokon nariadi vyrovnacie pojednávanie.

Na vyrovnacom pojednávaní je dlžník povinný zúčastniť sa osobne. Jeho neprítomnosť bez patričného ospravedlnenia je považovaná za odstúpenie od návrhu na mimokonkurzné vyrovnanie. Po začatí vyrovnacieho pojednávania nemôže dlžník stiahnuť návrh na vyrovnanie, ani ho zmeniť v neprospech veriteľov. Veritelia sa nemusia zúčastniť vyrovnacieho pojednávania, ale iba osobne prítomní alebo právne zastúpení majú právo hlasovať. Hlasovacie právo patrí iba tým veriteľom, ktorí by vyrovnaním utrpeli majetkovú ujmu. Pre vyrovnacie pojednávanie platia v podstate tie isté zásady, ako pre pojednávanie o nútenom vyrovnaní.

Právo na prednostné uspokojenie vo vyrovnaní majú
- pohľadávky týkajúce sa trov konania,
- pohľadávky, ktoré vznikli ako dôsledok právnych úkonov dlžníka alebo vyrovnacieho správcu,
- dane, clá, poplatky a príspevky na sociálne zabezpečenie,
- akékoľvek záväzky dlžníka vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

Vyrovnacie konanie je inštitút podstatne jednoduchší, kratší a menej nákladný ako konkurzné konanie, pretože majetok a väčšina veriteľov sú známe už z dlžníkovho návrhu. Odpadá tu tiež speňažovanie jednotlivých zložiek majetku a mnohé záležitosti súvisiace s vyrovnacím konaním je možné riešiť nie súdnou cestou, ale iba rokovaním s jeho účastníkmi. Vyrovnanie poskytuje dlžníkovi možnosť odvrátiť od seba konkurz, ktorý by mohol znamenať zánik jeho majetku alebo úplný hospodársky zánik dlžníka ako podnikateľského subjektu.
Ak dlžník, ktorý sa nachádza v stave finančného úpadku, spĺňa podmienky vyhlásenia konkurzu a chce mu predísť, môže podať na príslušný konkurzný súd návrh na mimo konkurzné vyrovnanie. V písomnom vlastnoručne podpísanom návrhu je povinný uviesť predovšetkým obsah ponúkaného vyrovnania a záruky. K návrhu dlžník pripojí kompletný zoznam svojho majetku s prehľadom o jeho stave v čase podania návrhu. Zoznam by mal obsahovať hnuteľnosti a nehnuteľnosti vrátane miesta, kde sa nachádzajú pohľadávky, dôvod ich vzniku a možnosť ich uspokojenia, dlhy s udaním adries veriteľov. Zoznam majetku je dlžník povinný doručiť všetkým svojim veriteľom.

O návrhu konkurzný súd rozhodne uznesením. Súd po prešetrení návrh buď zamietne pre neprípustnosť zo zákonných dôvodov (napríklad ak bol dlžník odsúdený v posledných piatich rokoch pred jeho podaním pre trestný čin podvodu a poškodzovania veriteľa alebo ak bol na jeho majetok v lehote piatich rokov pred podaním tohto návrhu vyhlásený konkurz), alebo uznesením vyrovnanie mimo konkurzného konania povolí. Súčasťou uznesenia sú opatrenia potrebné na zabezpečenie dlžníkovho majetku. Preto súd menuje vyrovnacieho správcu, ktorý má povinnosť dozerať nad správou majetku z toho dôvodu, aby nedošlo k jeho znehodnoteniu a k zneužitiu ponúkaného mimokonkurzného vyrovnania na úkor veriteľov.

Povolenie vyrovnania má iné účinky ako vyhlásenie konkurzu. Základný rozdiel plynie z toho, že dlžníkovi ostáva určitá dispozícia s jeho majetkom. Nesmie však vykonávať právne úkony, ktorými by sa poškodzovali záujmy veriteľov.

Veritelia majú právo a povinnosť prihlásiť svoje pohľadávky a uviesť právny dôvod ich vzniku. Na základe došlých prihlášok zostaví vyrovnací správca ich zoznam, preskúma ich a vyzve dlžníka, aby sa k nim vyjadril. Súd napokon nariadi vyrovnacie pojednávanie.

Na vyrovnacom pojednávaní je dlžník povinný zúčastniť sa osobne. Jeho neprítomnosť bez patričného ospravedlnenia je považovaná za odstúpenie od návrhu na mimokonkurzné vyrovnanie. Po začatí vyrovnacieho pojednávania nemôže dlžník stiahnuť návrh na vyrovnanie, ani ho zmeniť v neprospech veriteľov. Veritelia sa nemusia zúčastniť vyrovnacieho pojednávania, ale iba osobne prítomní alebo právne zastúpení majú právo hlasovať. Hlasovacie právo patrí iba tým veriteľom, ktorí by vyrovnaním utrpeli majetkovú ujmu. Pre vyrovnacie pojednávanie platia v podstate tie isté zásady, ako pre pojednávanie o nútenom vyrovnaní.

Právo na prednostné uspokojenie vo vyrovnaní majú
- pohľadávky týkajúce sa trov konania,
- pohľadávky, ktoré vznikli ako dôsledok právnych úkonov dlžníka alebo vyrovnacieho správcu,
- dane, clá, poplatky a príspevky na sociálne zabezpečenie,
- akékoľvek záväzky dlžníka vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

Vyrovnacie konanie je inštitút podstatne jednoduchší, kratší a menej nákladný ako konkurzné konanie, pretože majetok a väčšina veriteľov sú známe už z dlžníkovho návrhu. Odpadá tu tiež speňažovanie jednotlivých zložiek majetku a mnohé záležitosti súvisiace s vyrovnacím konaním je možné riešiť nie súdnou cestou, ale iba rokovaním s jeho účastníkmi. Vyrovnanie poskytuje dlžníkovi možnosť odvrátiť od seba konkurz, ktorý by mohol znamenať zánik jeho majetku alebo úplný hospodársky zánik dlžníka ako podnikateľského subjektu.